Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       4. august 2003 Otázniky nad povahou Irackej spoločnosti Ivan Štulajter, Andrew Tully Ten, kto udal Husajnových synov, ukrývajúcich sa vo vile v irackom Mosule, získal podľa Američanov nielen 30 miliónov dolárov, ale aj možnosť opustiť krajinu a žiť v bezpečí. Na ich otca, detronizovaného Saddáma, je vypísaná odmena až 25 miliónov dolárov, čo je dosť veľká suma, ktorá môže primäť dobre informované zdroje k spolupráci so spojencami. Bolo by však zlé, keby sa otázka spolupráce Iračanov s koaličnými silami redukovala iba na udávanie prominentov bývalého zločinného režimu za úplatu. Hoci spravodajské agentúry dennodenne informujú o útokoch irackých prohusajnových geríl na amerických vojakov, situácia má veľmi ďaleko od celonárodného povstania. Na druhej strane túto partizánsku vojnu môžu mnohí Iračania vyhodnocovať ako dôkaz, že bývalý despotický režim ešte nie je na smetisku dejín. Odtiaľto je už však len krok k obave, že sa Husajnova hrôzovláda môže vrátiť. Nedôvera mnohých Iračanov, podložená bolestivou skúsenosťou z 90. rokov, keď Američania najskôr povzbudzovali protihusajnovské povstanie, a po jeho vypuknutí odmietli povstalcom pomoc, je jednou z prekážok v spolupráci Iračanov s okupačnými mocnosťami. Irackí vedci, ktorí sa zúčastňovali na Husajnových programoch vývoja zbraní hromadného ničenia, sú však ochotní spolupracovať. Tvrdí to aspoň konzultant CIA pre oblasť zbrojenia David Kay. Ten minulý týždeň vypovedal pred dvoma senátnymi výbormi. Novinárom potom povedal: Audio: „Posilňujeme aktívnu spoluprácu s Iračanmi, ktorí boli zaangažovaní na vývoji zbraní hromadného ničenia. Veľmi dôkladne skúmame miesta, ktoré boli nimi označené. Objavujú sa solídne dôkazy. Nemáme však v úmysle ich predložiť, pokiaľ nebudeme mať istotu, že je to presvedčivý dôkaz.“ Spolupráca irackých vedcov na pátraní po zbraniach hromadného ničenia nie je bezvýznamná vec. Doterajšie neúspechy koaličných síl v tejto záležitosti posilňujú pocity verejnosti, že hrozba irackého režimu bola zo strany americkej a britskej vlády umelo nafúknutá. Navyše, do toho všetkého sa ešte dostali kauza falošnej nigerskej stopy a samovražda britského zbrojného inšpektora Dr. Kellyho. Prvá je nepríjemná pre prezidenta Busha, druhá pre britského premiéra Blaira. Nech je spolupráca irackých vedcov s koaličnými silami z jedného hľadiska akokoľvek dôležitá, na druhej strane je to spolupráca s jednotlivcami a nie s irackými masami. Tie podľa Johna Wolfstahla, experta na otázky nešírenia zbraní z Carnegieho nadácie, sú v zajatí tradícií kmeňovej spoločnosti. Audio: „Treba mať na zreteli, že je nepravdepodobné to, o čom nás presviedčala Bushova administratíva. Na Američanov sa vo všeobecnosti nehľadí ako na osloboditeľov, ako na pozitívnu silu. Mnohí Iračania v nich vidia bezvercov, ´outsiderov´ a okupantov.“ Pozorovateľ Wolfstahl kultúrnu odlišnosť Iračanov ilustruje na ich „nezápadnom“ poňatí spravodlivosti. Opiera sa o informácie piatkového vydania denníka Washington Post, podľa ktorých istý Iračan spoločne s jedným z jeho synov zabil ďalšieho syna, pretože ten mal kolaborovať so spojencami. Wolfstahl tento čin vysvetľuje kmeňovou spravodlivosťou, ktorá je hlboko zakorenená v arabskom svete. Audio: „Kmeňová spravodlivosť nie je len irackým fenoménom, je po stáročia rozšírená v celom arabskom svete. Nemá dopad len na spoluprácu s Američanmi, ale týka sa všetkých spoločenských otázok. Zahŕňa cudzoložstvo, rozvody či platenie dlhov. To sú skutočnosti, ktoré v rámci okupácie musíme vziať do úvahy.“ To, do akej miery je Irak vidieckou kmeňovo-náboženskou spoločnosťou alebo naopak spoločnosťou sekularizovanou a mestskou, je z hľadiska jeho demokratizácie zásadná otázka. Liberálna demokracia stojí na osobitých politických inštitúciách a tie zas vychádzajú z istého typu správania sa obyvateľov v krajine. Napríklad, že vo všeobecnosti rešpektujú výmenu moci, založenú na nenásilnej forme, na slobodnej občianskej voľbe. No na to, aby mohlo vôbec dochádzať k nekrvavým zmenám moci, musia porazení mať „schopnosť“ zmierovať sa s politickými porážkami a víťazi musia mať zas „schopnosť“ nelikvidovať porazených politických protivníkov. Ak takéto a podobné zásady z pohľadu Západu vyzerajú banálne, ich absencia napríklad v Afganistane je vážnym problémom pri obnove krajiny. Danielle Pletka, špecializujúca sa na oblasť zahraničnej a obrannej politiky vo washingtonskej Heritageovej nadácii nesúhlasí s hodnoteniami Irackej spoločnosti ako spoločnosti, založenej na kmeňovej kultúre. Audio: „Myšlienka, že toto je hrozná kmeňová spoločnosť, je falošná. Toto je urbanizovaná spoločnosť. A lojalita, ktorá tu existuje, nie je kmeňová. Oni sú národ. Podľa mňa, ak podceníme vlastenectvo Iračanov, dopustíme sa veľkej chyby.“ Táto washingtonská analytička súdi, že odpor voči spojencom bude postupne slabnúť. Mnohí príslušníci prosaddámovských geríl budú zabití v bojoch, ďalší sa dostanú na základe udania spolupracujúcich Iračanov do väzenia. Iračania totiž podľa nej svoju budúcnosť už nespájajú s Husajnom, ale stále viac s Američanmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...