|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 18. máj 2008 |

|
|

|
4. august 2003
|
Libéria a dve tváre prezidenta Taylora
|
Daniel Raus
|
Do západoafrickej Libérie prišli konečne prvé medzinárodné jednotky. Očakáva sa od nich upokojenie krvavého konfliktu medzi povstalcami a vládnymi vojakmi. S ich príchodom by mal byť spojený aj odchod problematického prezidenta Taylora z krajiny. Práve nad termínom jeho odchodu ale najnovšie visí otáznik.
V Libérii sa bojuje v podstate už 14 rokov. Tvrdí sa, že prakticky každý z troch miliónov obyvateľov musel kvôli tomu aspoň raz utekať z domu. V posledných mesiacoch sa ale bojuje všade a počet utečencov je obrovský. Vznikla humanitárna kríza a z krajiny sa stala pasca, v ktorej uviazli všetci.
Riešením má byť príchod mierových síl a odchod prezidenta Charlesa Taylora. Obidvoje je dôležité. Mierové sily budú zárukou stability a Taylorova neprítomnosť azda odstráni hlavnú príčinu násilia. Stelesňoval ju v sebe totiž práve terajší prezident.
Do Libérie prichádzajú medzinárodné jednotky a celá operácia je už iba otázkou dobrej organizácie a peňazí, nakoľko politické rozhodnutia sú na svete. S prítomnosťou mierových síl navyše súhlasia obe bojujúce strany, takže debakel na spôsob Somálska by sa nemal opakovať.
Či a kedy ale Charles Taylor odíde, to je vo hviezdach. Zatiaľ zostávajú iba jeho sľuby:
AUDIO: „Odstúpim a odovzdám moc prechodnej vláde, keď prídu medzinárodné sily. Tie vás ochránia pred všetkými inými silami, ktoré zásadne nesúhlasia s týmto procesom“.
Prezident Taylor je obvinený z vojnových zločinov a dáva si dve podmienky: aby prišiel dostatočný počet mierových jednotiek a aby obvinenia proti nemu boli zrušené. Termín odovzdania moci posunul na budúci pondelok a trvá na tom, že jeho nástupcom sa stane buď viceprezident alebo šéf parlamentu, čo sú jeho ľudia. Povstalci oznámili, že kandidáta na prezidenta nemajú, takže teoreticky by nemali nastať problémy.
Otázka je, či sa dá jeho sľubom veriť. Iba pred pár dňami vládne jednotky podnikli razantnú ofenzívu, ktorá budila dojem, že sa Taylor pokúša dostať krajinu znova pod kontrolu. Navyše hovorí o odovzdaní moci, ale mlčí o odchode z Libérie.
Diplomati zo západoafrických štátov sa ho počas víkendu snažili presvedčiť o potrebe dodržania sľubov. Výsledok bol ale iba čiastkový. Západoafrické štáty sa dohodli, že Taylor by mal odísť do troch dní po príchode prvých mierových síl, teda do stredy – a to sa zjavne nestane. Libérijský prezident hovorí o svojej dôstojnosti a potrebe osobnej bezpečnosti, za ktorou je samozrejme snaha vyhnúť sa súdu.
Libéria je najstaršou nezávislou republikou v Afrike. Vznikla v roku 1847 na základe ideálov, ktoré z Ameriky prinášali prepustení otroci. Už jej názov naznačoval, že má byť pre čierny kontinent príkladom slobody. Amerika zabezpečila hospodársku pomoc. V minulom storočí tam americké gumárenské spoločnosti zriadili kaučukové polia, čo zabezpečilo prosperitu.
Zlou správou boli však pre Libériu umelé hmoty, ktoré vo veľkom začali nahrádzať gumu. Viedlo to ku zníženiu cien kaučuku a k vážnemu hospodárskemu poklesu. Zlaté časy sa skončili a nahradila ich krvavá revolúcia. Začali sa tiež urputné boje o kontrolu diamantových nálezísk.
V roku 1980 bol zavraždený prezident Tolbert. Politické strany boli zakázané. Nastúpila vojenská vláda Samuela Doeho, ktorý sa vyhlásil za nového prezidenta. O desať rokov ho v rovnako krvavom prevrate zvrhol jeho spojenec, terajší prezident Charles Taylor. Jeho vojaci vtedy Doeho umučili a jeho krutú smrť si dokonca nahrali na video.
Rozporuplný Charles Taylor vyštudoval kedysi obchod na bostonskej univerzite, je skvelý rečník a vystupuje ako zbožný človek. Jeho druhá tvár je však o čomsi inom. V Líbyi dostal výcvik pre partizánsky boj a po príchode do Libérie sa stal jedným z jej krutých vodcov. Keď sa dostal do čela krajiny, zaujímal sa viac o ilegálny obchod s briliantmi, ako o blaho krajiny. Obvinenie z vojnových zločinov sa týka jeho podpory povstalcov v susednej Sierre Leone.
Prezident Taylor je nepochybne schopný pripraviť svetu a svojej krajine nečakané prekvapenia. Preto je dobré pripraviť sa radšej na horšie alternatívy.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|