Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       5. august 2003 Iránske nukleárne ambície a ich riziká Miroslav Neoveský Americký denník „Los Angeles Times“ v dnešnom vydaní informuje, že iránsky program vývoja atómových zbraní je oveľa pokročilejší, než sa všeobecne predpokladalo. Príspevok na tému pripravil Miroslav Neoveský. Článok v „Los Angeles Times“ sa opiera o údaje z dôvernej správy francúzskej vlády, vypracovanej pred tromi mesiacmi. Podľa expertov, na ktorých sa noviny odvolávajú, by mohol byť Irán do dvoch -troch rokov schopný vyrábať nukleárne zbrane. Oproti tomu iní experti tvrdia, že teheránska vláda o tom ešte vôbec nerozhodla. Vládne však zhodná mienka, že za pomoci expertov z Ruska, Číny, Severnej Kórey a Pakistanu dosiahol iránsky atómový priemysel značný pokrok. V ostrom kontraste k týmto alarmujúcim správam je súčasná návšteva delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Teheráne. Ako píše dnešný mníchovský denník „Süddeutsche Zeitung“, v pondelok sa tam začali rozhodujúce rokovania o podpísaní dodatkového protokolu k Zmluve o nešírení atómových zbraní Teheránom. Iránsky zástupca Ali Akbar Salehi vo Viedni, sídle Medzinárodného úradu, pred niekoľkými dňami svojej vláde odporučil, aby dodatkový protokol o neobmedzených inšpekciách podpísala ešte v auguste. Očividne aj pod dojmom slov riaditeľa Medzinárodného úradu pre atómovú energiu Mohammeda el-Baradeja, ktorý 16. júna kritizoval Irán pre utajovanie svojich nukleárnych aktivít. Navyše má el-Baradej predložiť v polovici septembra Rade agentúry svoju správu. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher k tomu pred nedávnom povedal: AUDIO „Už dávno hovoríme, že tajný nukleárny program Iránu predstavuje vážnu výzvu pre stabilitu v regióne, pre celú medzinárodnú pospolitosť a pre celosvetové úsilie o nešírenie zbraní.“ Iránske ambície stať sa nukleárnou mocnosťou sa datujú už od 60-tych rokov, ešte za čias šacha Rézu Páhlevího. Podľa „Süddeutsche Zeitung“ vraj vtedy Washington odporúčal krajine využívanie atómovej energie a aby svoju ropu využívala na hodnoty, vytvárané petrochemickým a farmaceutickým priemyslom. Podľa mníchovského denníka iránske vedenie dávno pred islamskou revolúciou uvažovalo aj o vojenskom využití atómového priemyslu. Údajne prebiehali medzi Tel Avivom a Teheránom aj rozhovory na úrovni expertov, o ktorých ani Washington nevedel. Potvrdiť tieto údaje z nezávislých zdrojov sa však, podľa „Süddeutsche Zeitung“, nepodarilo. Prvým projektom, s uskutočňovaním ktorého Irán začal dávno pred revolúciou, bola stavba reaktora v Bušéri pri Perzskom zálive. Stavala ho vtedy KWU, sesterská firma nemeckého koncernu Siemens. Keď v roku 1979 kvôli islamskej revolúcii práce zastavili, bola stavba z polovice hotová. O niekoľko rokov sa islamský režim opäť obrátil na Siemens so žiadosťou, aby pokračoval v stavbe. Nemci, aj na nátlak Washingtonu vtedy odmietli. A tak v roku 1995 dostali kontrakt na dokončenie stavby reaktora, v hodnote 800 miliónov dolárov, Rusi. Na sieť majú reaktor napojiť na budúci rok. Aj preto izraelský minister zahraničných vecí Silvan Šalom pred niekoľkými dňami v Bruseli okrem iného povedal: AUDIO „Irán teraz skúša všetko, len aby získal nukleárnu zbraň. A to môže zničiť a ohroziť nielen Blízky Východ, ale aj Európu a južnú časť Ruska.“ Irán však trvá na tom, ako mnohé iné krajiny, že stavia komerčný nukleárny reaktor iba na výrobu elektrickej energie pre zásobovanie domácnosti a tovární. Avšak vzorky uránu, odobraté v Iráne v júni svedčia o takom stupni jeho obohatenia, že pokus o výrobu jadrovej zbrane nemožno vylúčiť. Ak by Irán naozaj vyrobil nukleárnu zbraň, tak by bol prvým vysloveným nepriateľom Izraela s takouto schopnosťou a atómovou krajinou, ktorú Spojené štáty označili za sponzora terorizmu a ktorú prezident Bush zaradil medzi štáty takzvanej „osi zla“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...