Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       11. august 2003 Zväzky nemeckej Stasi sa opäť otvárajú Roland Eggelston, Daniel Raus Po páde komunizmu išlo Nemecko príkladom všetkým krajinám bývalého východného bloku, keď sprístupnilo zväzky tajnej polície. Napriek tomu je možné, že viaceré prípady spolupracovníkov Stasi dlhé roky unikali pozornosti a na svetlo sa dostanú až teraz. Kauza spolupracovníkov bývalej komunistickej tajnej polície Stasi sa v Nemecku opäť dostáva na program dňa. Spojené štáty totiž minulý mesiac vrátili do Berlína archív, ktorý bol prevezený do Washingtonu krátko po páde berlínskeho múru. Ide naozaj o tučné sústo. Obsahuje 320 000 zväzkov, týkajúcich sa jednotlivých agentov východonemeckej Stasi vo vtedajšom západnom Nemecku, a ďalších takmer 60 000 zväzkov o operáciách doma, teda v NDR. Vládny úrad, vyšetrujúci činnosť bývalej Stasi, teraz porovnáva údaje zo spomenutého archívu, s dátami, ktoré má k dispozícii Nemecko. Jeho šéfka Marianne Birthlerová tvrdí, že väčšina bývalých agentov už bola nepochybne odhalená. Svetlo môže ale padnúť aj na tváre, ktoré doteraz zostávali v tieni. AUDIO: „Žiadne prekvapenia nečakáme. Má ale zmysel preveriť, či nie sú bývalí agenti Stasi na dôležitých postoch alebo v štátnych službách“. Predchádzajúce vyšetrovania ukázali, že ešte v čase pádu berlínskeho múru pracovalo pre Stasi v západnom Nemecku neuveriteľných 3500 ľudí. Ďalších 10 000 pôsobilo v NDR – práve tých bolo ťažké odhaliť. Teraz je otázka, čo sa ešte Nemci dozvedia o svojich susedoch, spolupracovníkoch alebo dokonca verejne činných osobách. Stasi sa totiž darilo infiltrovať všetky úrovne západonemeckej spoločnosti. Dá sa predpokladať, že nové informácie doplnia obraz už odhalených agentov. Jedným zo známych prípadov bola Gabriela Gastová, ktorá v západonemeckej spravodajskej službe kedysi šéfovala oddeleniu analýz Sovietskeho zväzu a východnej Európy. Informácie poskytovala Stasi od začiatku svojej činnosti v roku 1973 až do svojho zadržania v roku 1994. Dostala za to 7 rokov väzenia, ale už v roku 1994 ju prepustili. Gastová potom napísala o svojom pochybnom živote knihu. Ďalším známym prípadom je Karl Wienand, ktorý pracoval vo vedení západonemeckej SPD. Toho našla ruka spravodlivosti až v roku 1996 – dostal vtedy 2 a pol roka väzenia. Zväzky, ktoré prišli z Ameriky, skúma teraz viac ako 50 expertov a Marianne Birthlerová predpokladá, že ich činnosť potrvá najmenej pol roka. Problém je ale premlčacia lehota, vďaka ktorej by väčšina teraz odhalených agentov, zrejme unikla súdu: AUDIO: „Väčšina porušení zákona už je nežalovateľná. Zákonná lehota vypršala pred troma rokmi, v októbri 2000. Žalovať možno iba prípady zabitia a vrážd“. Jedno meno sa však predsa len objavilo. Nie je to nikto menší, ako Lothar Bisky, šéf PDS, ktorá je pokračovateľkou východonemeckej komunistickej strany. Lothar Bisky nemal štatút agenta, ale neoficiálneho informátora, teda v našej terminológii dôverníka. Najskôr poskytoval informácie v rokoch 1966 až 1979, potom ho Stasi opäť aktivovala o 7 rokov – v čase, keď sa stal riaditeľom filmovej a televíznej školy v Postdame. Keď sa všetko prevalilo, Bisky vystúpil v nemeckej televízii s tvrdením, že v skutočnosti chránil študentov a spolupracovníkov, pretože podával správy iba o svojich zahraničných cestách. Zväzky môžu samozrejme jeho tvrdenie potvrdiť alebo upresniť. Isté je, že proces otvárania minulosti je zdravý a potrebný. Na tiene komunizmu netreba len tak zabudnúť, inakšie sa z nich môžu stať tiene prítomnosti alebo budúcnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...