Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       12. august 2003 India a Pakistan na dlhej ceste k uzmiereniu Daniel Raus Pred jeden a pol rokom boli India a Pakistan na pokraji vojny. Pod tlakom viacerých krajín, najmä Spojených štátov, sa situácia čiastočne upokojila. Dodnes má ale ďaleko k normálu. Najnovšie sa v Islamabade konala konferencia, ktorá mala prispieť k ďalšiemu zblíženiu. Znamenala ale iba malý krok na dlhej ceste. India a Pakistan majú jadrové zbrane a vojna medzi nimi by znamenala katastrofu obrovských rozmerov. To si uvedomuje každý. Nikto ale nevie, ako vyriešiť ich dlhodobý spor, ktorý sa volá: Kašmír. V pakistanskom hlavnom meste sa konala dvojdňová konferencia, usporiadaná nezávislou organizáciou South Asia Free Media Association. Prišlo na ňu 33 indických poslancov a vyše dve desiatky tamojších novinárov. Pakistanská strana mala najvyššie zastúpenie. Prezident Mušaraf zopakoval, že jeho krajina chce mier: AUDIO: „Pakistan si želá mier, ktorý bude prospešný pre nás, pre celú oblasť a pre Pakistan aj Indiu. Sme proti konfliktu, za nemysliteľnú považujeme aj konvenčnú vojnu. Bola by to tragédia pre oblasť aj naše dve krajiny“. Mušaraf ale upozornil, že rokovať sa musí aj o otázke Kašmíru, kde dochádza k neustálym bojom: AUDIO: „Pakistan urobí všetko pre zachovanie mieru a dodržanie dohôd, dosiahnutých v dialógu o všetkých indicko-pakistanských otázkach. Keď hovorím všetkých, myslím samozrejme aj na Kašmír“. Pakistan je vojensky slabší ako India, aj keď sa tvrdí, že má dokonalejšie jadrové zbrane. India nechce o Kašmíre rokovať, pretože podľa nej musí najskôr Islamabad zastaviť skrytú podporu tamojším separatistom. Šéf pakistanskej diplomacie Churšíd Mehmúd Kasurí hovoril v podobnom duchu, ako prezident Mušaraf: AUDIO: „Vojna nie je alternatívou pre Indiu a Pakistan. Jedinou možnosťou sú rozhovory o všetkých otázkach, zahŕňajúcich samozrejme aj Džammu a Kašmír“. Kasurí prišiel aj s konkrétnym návrhom na stretnutie ministrov zahraničných vecí: AUDIO: „Imperatívom je okamžité začatie rokovaní. Mali by sme začať na úrovni ministrov zahraničných vecí“. Otázka je, či terajšia konferencia môže zmeniť zásadné postoje na oboch stranách. India tvrdí, že Pakistan podporuje separatistov, a ten to popiera. Nijako ale nezasahuje proti terorizmu v Kašmíre, pretože ho považuje za súčasť legitímneho odporu voči indickej správe. Indický politológ Čanrasekharan povedal korešpondentovi Slobodnej Európy, že diplomacia nepomôže, ak ju nebudú sprevádzať konkrétne kroky pakistanskej armády: AUDIO: „Západné mocnosti – Spojené štáty a ďalší – sú viac ako my presvedčené o potrebe diplomacie. To ale nepomôže. Môžu prichádzať a odchádzať delegácie, puding sa má ale zjesť. Lakmusovým papierikom je Kašmír. Je tam menej incidentov? Menej samovražedných útokov? Snaží sa ich Pakistan minimalizovať? Odpoveďou je: nie“. Čanarasekharan tvrdí, že kľúčom k riešeniu indicko-pakistanských vzťahov je Kašmír a kľúčom ku Kašmíru je ukončenie podpory separatistov zo strany pakistanskej armády: AUDIO: „Problémom je vojenský režim v Islamabade. Ten riadi krajinu, nie obyvatelia Pakistanu. Preto si nemyslím, že táto konferencia prinesie výsledky“. Zdá sa teda, že cesta k uzmiereniu medzi Indiou a Pakistanom bude ešte dlhá. Napriek tomu sa všeličo dosiahlo od krízy, ktorá nasledovala po teroristickom útoku na indický parlament. Obe krajiny poslali späť veľvyslancov, obnovilo sa autobusové a vlakové spojenie a objavili sa viaceré spoločné iniciatívy. Dillí však oficiálne rozhovory o Kašmíre naďalej odmieta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...