Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       14. august 2003 Afganistan potrebuje viacej mierových jednotiek Miroslav Neoveský Po včerajších bojoch na viacerých miestach v Afganistane, ktorým padlo za obeť vyše 60 ľudí, sa opäť ozvali hlasy volajúce po rozšírení pôsobnosti medzinárodných bezpečnostných síl aj mimo hlavné mesto Kábul. Z materiálov spravodajcov Slobodnej Európy Roberta McMahona a Rona Synovitza pripravil príspevok Miroslav Neoveský. Na zvýšenie počtov medzinárodných jednotiek a na rozšírenie ich pôsobnosti na celé územie Afganistanu naliehajú tak vysokí činitelia OSN ako aj pracovníci humanitárnych a mimovládnych organizácií. Zhodujú sa totiž v tom, že politické reformy v post-talibanskom Afganistane sú ohrozené, ak OSN nerozhodne o posilnení a rozšírení pôsobnosti medzinárodných síl aj mimo hlavné mesto Kábul. Veľvyslanec Spojených národov pre Afganistan Lakhdar Brahimi hovorí, že posily sú potrebné, ak sa má zabezpečiť, aby na jún budúceho roku plánované voľby boli slobodné a nezmanipulované. Podľa Brahimiho aj zhoršujúca sa bezpečnostná situácia na väčšine územia krajiny brzdí hospodársku obnovu, spôsobuje prerušenia vo verejných službách a ohrozuje dôveru ľudí v mierový proces. Brahimi preto navrhuje posilniť medzinárodné mierové jednotky o ďalších 8.000 až 15.000 vojakov a mieni, že jeho návrh je veľmi umiernený, ak sa zoberie do úvahy, že napríklad do oveľa menšieho Kosova bolo po skončení bojov vyslaných 40.000 vojakov. Avšak predstavitelia NATO, ktoré 1. augusta prevzalo velenie nad ISAF, teda Medzinárodnými bezpečnostnými jednotkami v Afganistane, odmietajú diskusie o ich posilnení, dokiaľ sa NATO obrazne povedané neudomácni v novej úlohe veliteľstva jednotiek, pôsobiacich pod mandátom OSN. K tomu britský generál Jack Deverell , veliteľ technických operácií ISAF povedal: AUDIO „Mandát je veľmi špecifický a bol formulovaný OSN. A tento mandát sa nebude meniť iba ak členovia Aliancie a Severoatlantickej rady rozhodnú o zmenách, a o tom, v čom budú spočívať, v súlade s Organizáciou spojených národov.“ Podľa generála Deverella najlepším spôsobom, ako posilniť autoritu dočasnej vlády prezidenta Karzaja je prostredníctvom Rekonštrukčných provinčných tímov, ktoré začína formovať Američanmi vedená protiteroristická koalícia. Keďže operujú pod kontrolou koalície a nie OSN, tak je možné rozšíriť programy ich pôsobenia na celé územie Afganistanu bez toho, aby o tom musela rozhodnúť novou rezolúciou Bezpečnostná rada OSN. Za bezpečnosť Rekonštrukčných provinčných tímov zodpovedajú odlúčené bojové jednotky, ale tímy samotné nepozostávajú len z vojakov. Sú v nich aj pracovníci amerického ministerstva zahraničných vecí, vládneho Úradu pre medzinárodný rozvoj, Ministerstva spravodlivosti a k nim majú čoskoro pribudnúť aj pracovníci amerického ministerstva poľnohospodárstva. Pracovníci a činitelia medzinárodných humanitárnych organizácii však majú proti pôsobeniu vojakov pri poskytovaní humanitárnej pomoci výhrady. Tak napríklad hovorca spoločností Medzinárodného Červeného kríža a Červeného polmesiaca Denis McClean okrem iného povedal: AUDIO „Myslíme si, že vojenské sily by nemali mať akúkoľvek účasť na poskytovaní humanitárnej pomoci, a keď, tak iba za výnimočných okolností. Ak ľudia vidia vojakov, ako zhadzujú pomocné dodávky z nákladných áut, tak to zotiera rozdiely medzi pracovníkmi humanitárnych organizácii a vojakmi.“ Podobné výhrady majú aj iné mimovládne organizácie, ako Lekári bez hraníc, Amnesty International a Human Rights Watch. Podľa nich ak sú civilní pracovníci videní, že pôsobia bok po boku s vojakmi, tak riskujú, že sa stanú ľahkými terčmi pre bojovníkov Talibanu a teroristickej organizácie al-Káida.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...