Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       19. august 2003 Konzervatívne sily v Iráne úspešne odrážajú iniciatívy reformistov Gabriel Sedlák Začiatkom leta sa v Iráne odohrala séria demonštrácií, ktorými Iránčania kritizovali okrem iného to, že nedochádza k realizácii sľubovaných reforiem. Nádej, že nastanú zmeny k lepšiemu, nemajú obyvatelia Iránu ani po minulom týždni, kedy sa konzervatívne sily v krajine opäť postavili snahám presadiť významnejšie reformy. O tom, ako prebiehajú voľby v totálne izolovanej stalinistickej Severnej Kórei, si nerobia ilúzie hádam ani komunisti z iných kútov sveta. Iným typom diktatúry bol donedávna Irak. O znovuzvolenie Saddáma Husajna za prezidenta sa vlani, aspoň oficiálne, postaralo rovných sto percent voličov. V susednom Iráne je otázka volieb o čosi komplikovanejšia. No vzhľadom na posledné udalosti sa zdá, že reformisti, hoci k nim patrí aj prezident Mohammad Chatámí, zostanú aj pre budúcnosť iba trpenou zložkou politického života, ktorý majú naďalej pevne v rukách nevolení konzervatívni moslimskí klerici. Ich Rada strážcov minulý týždeň už druhýkrát odmietla (spolu s konvenciami OSN odmietajúcimi týranie a diskrimináciu žien) návrh reformistov na uvoľnenie obmedzení, týkajúcich sa volieb. Konkrétne išlo o to, aby konzervatívci prostredníctvom Rady strážcov nemohli len tak hocikoho vyškrtnúť z kandidátky. Nezriedka sa v minulosti stávalo, že kandidáti boli odmietaní z rôznych vágnych dôvodov, napríklad z nedostatočnej lojality k islamskej revolúcii. Táto prax teda zostane zachovaná, pretože návrh, ktorý bol pôvodne iniciatívou prezident Chatámího, je podľa Rady strážcov v rozpore s ústavou a islamským právom. Podľa analytikov ide jednoznačne o signál, že konzervatívci chcú vo februárových voľbách získať kontrolu nad parlamentom. Takto to pre iránske vysielanie našej stanice formuloval teheránsky novinár Firúz Gouran. AUDIO: „Myslím si, že v nasledujúcich voľbách sa do parlamentu dostanú predstavitelia tvrdého jadra konzervatívcov. Ak sú ľudia ochotní ísť voliť, musia si uvedomiť, že budú vyberať spomedzi kandidátov, ktorých vybrala Rada strážcov. Budúci parlament schváli jeden či dva zákony, ktoré prinesú ľuďom prospech, ale inak bude vedený totalitármi.“ Profesor teheránskej univerzity Sadek Zibakalam naznačuje, kde sú korene sporu medzi konzervatívcami a reformistami. AUDIO: „Nanešťastie máme paralelné inštitúcie, kde niektoré sú napojené na najvyššie vedenie a sú menované duchovným vodcom, a niektoré na volené. Keďže sféry ich vplyvu nikdy neboli jasne vymedzené, dostávajú sa často do konfliktu. A tak Rada strážcov ako aj ministerstvo vnútra môžu legálne dohliadať na proces volieb.“ Tábor konzervatívcov odmieta, že by zneužíval kádrovanie kandidátov vo svoj prospech. Ľudia si však o tom myslia svoje a postupne strácajú vieru, že voľby môžu byť cestou k potrebným zmenám. Na februárových regionálnych a komunálnych voľbách sa zúčastnilo iba 28 percent voličov, o štyri roky skôr ich ešte bolo 60 percent. Hovorí opäť profesor teheránskej univerzity Zibakalam. AUDIO: „Myslím, že konzervatívci budú jediní, kto bude v budúcich voľbách ziskový. Nepochybne sa na nich zúčastní málo ľudí. Konzervatívci sú si toho plne vedomí a sú pripravení niesť za to medzinárodné i domáce politické dôsledky. Za žiadnych okolností nedopustia, aby bol budúci parlament zaplnený reformistami a aby v ňom mali väčšinu.“ Konzervatívne sily v Iráne sa postavili proti väčšine reformných iniciatív, s ktorými od svojho prvého zvolenia za prezidenta prišiel Mohammad Chatámí. Za kratší koniec povrazu ťahá prezident aj v otázke požiadaviek Západu na prísnejšie kontroly iránskych jadrových zariadení. Snaží sa vystupovať ústretovejšie, avšak najvyšší duchovný vodca ajatolláh Ali Chameneí vyhlasuje, že Irán tlaku Spojených štátov neustúpi. Rozdiel je však pri troche zjednodušenia v tom, že zatiaľ čo zmeny vo volebnom systéme sa týkajú viac-menej iba Iránčanov, jadrový program Iránu nemôže byť nikomu ľahostajný ani za hranicami tejto krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...