Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       22. august 2003 Argentínsky kongres zrušil problematické amnestie, konečné slovo má však Najvyšší súd Daniel Raus S problematickými amnestiami môžu byť vážne problémy. To vie dobre aj Slovensko, ktoré sa dodnes nevyrovnalo s amnestiami bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Problém nastáva predovšetkým v prípade, keď má udelená milosť zahladiť stopy po zločinoch. O tom, že krivdy zostávajú v takýchto prípadoch živé aj po desaťročiach, svedčí prípad Argentíny. Argentínsky kongres zrušil amnestie, týkajúce sa zločinov v čase takzvanej „špinavej vojny“ v rokoch 1976 až 1983. Za vojenskej vlády, ktorá fakticky potlačila občiansky konflikt, prišlo o život 30 000 ľudí. Medzi zadržanými bol vtedy aj študent Nestor Kirchner, ktorý sa stal po rokoch (v máji 2003) argentínskym prezidentom. Práve Kirchner je jedným z hlavných motorov snahy otvoriť minulosť. V Argentíne je to však horúca pôda, ktorá sa môže poriadne zatriasť a pochovať aj politickú kariéru prezidenta. Dodajme, že Kirchner je v Argentíne prvou hlavou štátu, ktorá chce dve problematické amnestie anulovať. Hlasovanie v dolnej aj hornej komore kongresu sprevádzali emociálne prejavy demonštrantov – väčšinou pozostalých po obetiach. Počas rozpravy zablokovali dopravu, mnohí mali zástavy a fotografie zavraždených. Prejavy poslancov pozorne sledovali a okamžite na ne reagovali. Ovácie si získala manželka prezidenta, senátorka Cristina Kirchnerová, keď rezolútne vyhlásila, že sa hlasuje o morálnej náprave a obnove Argentíny. Hotové nadšenie napokon zavládlo, keď za zrušenie amnestií zdvihli ruku vyše dve tretiny senátorov. Zrušenie amnestií ale nemá kongres vo svojej kompetencii. Jeho krok bol teda skôr symbolický. Konečné slovo má totiž Najvyšší súd, čo podčiarkuje jeden z opozičných senátorov Carlos Maestro: AUDIO: „Kongres nemôže nič anulovať, to môže iba justícia. Najvyšší súd má túto právomoc“. Najvyšší súd sa pritom neteší najlepšej povesti – zopár jeho členov čelí obvineniam z korupcie a celkovo sa táto inštitúcia považuje za spolitizovanú. Jej šéf Carlos Fayt síce existenciu vonkajších tlakov popiera, prakticky nikto mu to ale neverí. AUDIO: „Príde to aj tak k súdu. A ten nie je pod tlakom ničoho a nikoho. Bolo by smutné, keby krajina trpela kvôli tlakom. Súd urobí to, čo má urobiť“. Prezident Kirchner a jeho žena, prirovnávaná k legendárnej Evite, čelia pritom kritike aj od najbližších spolupracovníkov. Ekonomický stĺp vlády, viceprezident Daniel Scioli, sa tvári kyslo a dáva najavo pocit, že jeho šéf sa venuje viac populizmu, ako serióznym veciam. Roztržka je vážna, pretože prezident odvolal Scioliho spojenca Germana Pereza, ktorý mal vo vláde na starosti turistiku. Podľa pozorovateľov Kirchner otvoril príliš veľa frontov a čakajú ho ťažké časy, pretože neverí nikomu, okrem vlastnej ženy. Jadrom sporu s viceprezidentom je však hlavne snaha odkladať nepríjemné hospodárske reformy, bez ktorých nedostane Argentína finančnú injekciu od Medzinárodného menového fondu. Riešenie trpkej minulosti nemožno považovať za argentínsku špecialitu. Viaceré krajiny latinskej Ameriky sa potýkajú s podobným dedičstvom: od Guatemaly cez Peru až po Chille. Argentína má šancu stať sa dobrým príkladom pre celý subkontinent, je to ale málo pravdepodobné. Vo viacerých krajinách vznikajú komisie, skúmajúce fakty o minulosti. Jonathan Tepperman z renomovaného časopisu Foreign Affairs podčiarkuje, že objasňovanie zahmlených častí histórie je podstatné pre spravodlivosť: AUDIO: „Musia vyjasniť, kto mal spoluvinu, aj keby to znamenalo osoby na vysokých postoch, a musia prinútiť vládu, aby poskytla dokumenty“. Súčasne ale netreba dovoliť, aby zodpovedné osoby unikli súdu s poukazom na to, že príslušné komisie všetko objasnili a teraz treba urobiť hrubú čiaru za minulosťou. AUDIO: „Komisie, hľadajúce pravdu, môžu byť pomocou, najmä ak sú vytvorené správnym spôsobom. Ale treba zdôrazniť, že nemôžu nahradiť súdy“. Cesta Argentíny k vyrovnaniu sa s minulosťou bude zrejme ešte dlhá. Aby dosiahol prezident Kirchner zásadný úspech, musel by fakticky presadiť inštitucionálnu reformu – tak, aby mal hlavné slovo kongres. Aj keby ale úspech nedosiahol, jeho úsilie je určite pozitívne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...