Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       25. august 2003 Pokračuje proces s Miloševičom, ktorý Srbov zaujíma čoraz menej Gabriel Sedlák Po niekoľkotýždňovej prestávke dnes v Haagu pokračoval proces s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý sa mal počas balkánskych vojen v deväťdesiatych rokoch dopustiť mnohých zločinov. Miloševič je obvinený aj zo spáchania genocídy. Včera, v predvečer pokračovania procesu s juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom, dal o sebe vedieť tento muž z vlastnej iniciatívy. V liste adresovanom médiám označil za absurdné obvinenie, že on osobne nariadil vraždu bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča. Jeho telo bolo objavené na jar tohto roka takmer tri roky odvtedy, čo bez stopy zmizol. Prípad Stambolič je v podstate výnimkou na zozname obvinení, ktorým Miloševič čelí. Spoločným menovateľom tých ostatných sú balkánske vojny deväťdesiatych rokov. A obvinení je celkovo vyše šesťdesiat. Proces, ktorý teraz vstupuje do druhého roka, je svetovou verejnosťou vnímaný ako najdôležitejší z tých, ktoré sa týkajú súdenia vojnových zločinov od Norimberského procesu po skončení druhej svetovej vojny. Miloševič je prvou hlavou štátu na svete, ktorá sa zodpovedná pred medzinárodným súdom za činy, spáchané počas funkčného obdobia. Pokiaľ ide o úspech či neúspech procesu s Miloševičom, diplomatický poradca hlavnej poradkyne medzinárodného tribunálu pre zločiny v bývalej Juhoslávii Carly del Ponteovej Jean-Daniel Ruch je optimista. AUDIO: “Pred súdom vypovedalo mnoho dôležitých svedkov, vrátane ľudí priamo z oblasti, ktorí by mohli presvedčivo vypovedať o prepojení medzi Miloševičom a vedením v Belehrade a tým, čo sa dialo priamo na mieste. Viem, že hlavná prokurátorka Del Ponteová je úplne presvedčená o tom, že ak by sme aj museli zastaviť proces hneď teraz, mali by sme dosť dôkazov na vynesenie vážneho rozsudku.” Tento týždeň bude proces pokračovať skúmaním udalostí, ktoré súvisia s masakrou v Srebrenici v roku 1995. Podľa obžaloby je Miloševič zodpovedný za smrť zhruba sedemtisíc zväčša moslimských mužov a chlapcov, ktorých zavraždili jednotky bosnianskych Srbov. Miloševič toto obvinenie, rovnako ako ostatné, odmieta a tvrdí, že bol v tom čase srbským prezidentom a nemal preto nič spoločné s udalosťami, ktoré sa odohrávali v susednej Bosne. Žalujúca strana sa dostáva pod tlak, aby postupovala rýchlejšie. Podľa Rucha je však problém na strane obvineného. AUDIO: “Úprimne povedané, viac by sa nám páčilo, ak by sme postupovali rýchlejšie, ale jeden z problémov, ktorým čelíme, je to, že sme stratili mnoho dní kvôli tomu, že sa Miloševič necítil dobre.” 62-ročný Miloševič má problémy s vysokým tlakom a srdcom a aj vlani v lete musel byť proces kvôli nim na určitý čas prerušený. Do konca tohto roka by so svojou prácou mala byť hotová žalujúca strana. Príležitosť potom dostane obhajoba, o ktorú sa stará sám obvinený Miloševič. Predpokladá sa, že niekedy v roku 2005 by mal padnúť rozsudok. V prípade, že bude juhoslovanský exprezident uznaný vinným z genocídy, môže dostať doživotie. Balkánske vojnové konflikty uplynulej dekády a súd s Miloševičom sú v Srbsku, ako to v sobotu napísal New York Times, čoraz menej diskutovanými témami. To, čo ľudí zaujíma, sú reformy, ktoré by mali zabezpečiť ich lepší život v budúcnosti. Dnešní srbskí lídri, ktorí prevzali štafetu po na jar zastrelenom premiérovi Zoranovi Džindžičovi, preto čelia kritike za ničnerobenie. Takto zdôvodnenú protestnú hladovku dnes začal Ljubisav Džokič, ktorého si Srbi pamätajú ako šoféra buldozéra, idúceho na čele davu, ktorý si na jeseň roku 2000 vynútil Miloševičovo odstúpenie. Analytici a diplomati pôsobiaci v Belehrade vyslovujú podľa autora článku v New York Times obavy z nárastu podpory nacionalistov. To, či sa tak stane, je dnes v rukách Srbov samých. A príslušníci ostatných národov bývalej Juhoslávie zasa môžu považovať za pozitívum nádej, že sa dočkajú spravodlivého rozsudku nad Miloševičom. Čosi také nie je vo svet úplne bežné. Napríklad príbuzní obetí brutálnej vlády ugandského diktátora Idiho Amina, ktorý nedávno zomrel v saudsko-arabskom exile, sa spravodlivého súdu nad týmto človekom nedočkali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...