Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       29. august 2003 Britsko-argentínska spolupráca v boji proti terorizmu Ivan Štulajter & Jan Jún Bývalý iránsky veľvyslanec v Argentíne Hadi Solejmanpur aj po dnešnom verdikte britského súdu zostane v zadržiavacej väzbe. Tento diplomat totiž čelí podozreniu, že sa v roku 1994 podieľal na krvavom atentáte proti argentínskym Židom. Štyridsaťsedemročný Hadi Solejmanpur je bývalý iránsky veľvyslanec v Argentíne. Minulý týždeň bol zatknutý vo Veľkej Británii na žiadosť Argentíny, ktorá jeho a ďalších sedem iránskych diplomatov podozrieva z účasti na spáchaní teroristického útoku na židovské kultúrne centrum v Buenos Aires v roku 1994. Jeho následkom bolo 85 ľudí zabitých a viac ako 200 ranených. Solejmanpurovej žiadosti, aby bol prepustený na kauciu, nebolo vyhovené a vo väzbe zostane dovtedy, pokým súd nerozhodne o jeho prípadnom vydaní do Argentíny. Podľa argentínskej polície mal Solejmanpur v pozícii iránskeho veľvyslanca pomôcť útočníkom v prístupe k židovskému kultúrnemu centru. Solejmanpur vinu popiera a hlasné protesty voči jeho zatknutiu sa ozvali z oficiálnych miest v Teheráne. Ten už kvôli tejto kauze minulý víkend oznámil, že zmrazí všetky kultúrne a ekonomické vzťahy s Argentínou a teraz hrozí podobnými „zbraňami“ aj Londýnu. Iránsky prezident Mohammad Chatámí v nedeľu kritizoval Solejmanpurove zatknutie: Audio: „Irán pripravuje ostrú konfrontáciu s argentínskou vládou. Britský charge d´affaires v Teheráne bol predvolaný a bude predvolaný znova. Britská vláda by mala zastaviť túto akciu a dokonca sa ospravedlniť Iránu. Urobíme všetko, čo je v našej moci, aby sme zrušili toto neopodstatnené obvinenie.“ Britské súdy sú však nezávislé a podľa ministra zahraničných vecí Jacka Strawa vláda v tejto záležitosti nepodnikne nič. Podľa denníka Times to britská strana viackrát dala na známosť aj Iránu. Ten Solejmanpurove zatknutie označuje za politicky motivované, za argentínsko-britsko-izraelské sprisahanie. Argentínska žiadosť o vydanie iránskych diplomatov prichádza mesiac po tom, čo nový argentínsky prezident Nestor Kirchner konštatoval, že vo vyšetrovaní bombového atentátu proti židovskému kultúrnemu centru nenastal žiadny badateľný pokrok. Židovská komunita v Argentíne je najväčšou v Južnej Amerike a nevyriešenie prípadu by mohlo mať nepríjemný dopad na tamojšiu politickú scénu. Podľa vzoru Veľkej Británie v stredu Belgicko zatklo druhého podozrivého iránskeho diplomata Saida Baghbana. Jeho diplomatická imunita mu však zabezpečila rýchle prepustenie. Hadi Solejmanpur však podľa jeho advokáta pricestoval do Británie z dôvodu štúdií na univerzite v Durhame a bez diplomatickej imunity. Solejmanpur sa pred britský súd dostavil dnes. A ten ho opäť odmietol prepustiť na kauciu. Proces vo veci jeho prípadného vydania argentínskym orgánom činným v trestnom konaní však môže trvať niekoľko mesiacov. Rozhodnutie súdu komentuje Firuz Mahvi z výboru pre zahraničné záležitosti iránskej opozičnej Národnej rady odporu: Audio: „Národná rada odporu je veľmi potešená z dnešného verdiktu britského súdu, pretože iránsky režim vyvíjal veľký diplomatický tlak na britskú vládu a tiež sa pokúšal tlačiť na britskú justíciu, aby prepustil tohto teroristu a poslal ho do Teheránu.“ Nervózne reakcie Teheránu hodnotí Alireza Nurizadeh z londýnskeho Centra pre arabské a iránske štúdie: Audio: „Reakcia iránskych predstaviteľov je prirodzená, pretože sú veľmi znepokojení a nervózni, že Soleimanpour môže počas výsluchov začať rozprávať o tom, čo vie, či už pred britskými alebo argentínskymi vyšetrovateľmi.“ Ak sa vzťahy medzi Veľkou Britániou a Iránom na základe tejto záležitosti zhoršujú, naopak o vzťahoch medzi „ostrovmi“ a Argentínou možno povedať, že sa zlepšujú. V 80. rokoch boj o Falklandské ostrovy totiž na dlhé roky medzi obe krajiny postavil vysoký múr. Napriek veľkej vzdialenosti Veľká Británia pod vedením premiérky Margaret Thacherovej dokázala zvrchovanosť britskej koruny nad územím ubrániť. Ponížená Argentína musela svojich vojakov zo súostrovia v južnom Atlantiku stiahnuť. Časy sa ale menia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...