Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       1. september 2003 Kto vládne v Nadžáfe vládne v Iraku hovoria Šiíti Mark Baker a Miroslav Neoveský Počet obetí piatkového výbuchu pred mešitou v Nadžáfe, jednom z posvätných miest šiítskych moslimov, sa ešte stále zvyšuje. Príčiny a dôsledky tohto zločinu skúmajú Mark Baker a Miroslav Neoveský. Napriek desaťtisícom smútiacich Šiítov v pohrebných a v smútočných sprievodoch v sobotu, v nedeľu i dnes za obete piatkového výbuchu, osobitne predsedu Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku, bolo medzi nimi veľa tých, čo ajatoláha Mohammada Bakr al-Hakima doslova nenávideli. Bol jedným z uchádzačov o najvyšší post politického vedenia irackých Šiítov. A tak nie je vylúčené, že sa stal terčom svojich politických rivalov. Výbuch bol totiž veľmi starostlivo načasovaný. Nálož bola odpálená po odchode ajatoláha Hakima z mešity imáma Aliho, kde predniesol svoju pravidelnú piatkovú kázeň, teda v čase, keď bol obklopený stovkami svojich prívržencov. Naznačuje to, že pri výbuchu mal zahynúť nielen ajatoláh, ale spolu s ním čo možno najviacej ďalších ľudí. Jedným z pravdepodobných motívov bolo vybičovať vášne Šiítov proti Američanom a obviňovať ich z nedostatočnej bezpečnosti, a to bez ohľadu na fakt, že to boli práve Šiíti, ktorí si vynútili v apríli ich odchod z mesta, predovšetkým z okolia hrobky vnuka veľkého proroka a tretieho šiítskeho imáma Aliho. Výbuch mal tiež za cieľ prehĺbiť podozrievavosť Šiítov, že bol dielom Sunitov, alebo niektorej zo šiítskych skupín, oponujúcej ajatoláhovi Hakimovi. V Iraku je totiž veľa skupín, ktoré by mohli ťažiť z ďalšej destabilizácie krajiny. Mnohí zo Šiítov obviňujú z atentátu skupiny, lojálne Saddámovi. V rozhovore pre Slobodnú Európu tak urobil aj reprezentant Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku v Londýne, Hamid al-Bajati keď okrem iného povedal: AUDIO „Ajatoláh bol ich terčom už dávno a Saddámovi lojalisti boli v Iraku činní už po páde jeho režimu. Sú najpodozrivejší zo všetkých, čo mohli vykonať takýto čin.“ Saddám Husajn sa proti tomuto podozreniu ohradil vo zvukovom zázname, ktorý medzičasom odvysielala arabská televízia al-Džazíra. Hlas, ktorý údajne patrí Saddámovi Husajnovi okrem iného povedal: AUDIO „Mnohí z vás zrejme počuli syčanie hadov, služobníkov votrelcov, okupantov, neveriacich a ako sa poponáhľali obviniť prívržencov Saddáma Husajna zo zodpovednosti za útok na ajatoláha al-Hakima ešte skôr, ako mali po ruke dôkazy.“ Sú tam však aj skupiny Sunitov, ktoré sú proti bývalému režimu práve tak, ako proti okupácii, hoci to Američania nechcú oficiálne uznať. Medzi nimi sú totiž tak islamskí nacionalisti, ako aj wahabistickí islamskí extrémisti. A tých zasa podporuje al-Káida a jej šéf Usáma bin Ládin, ktorý je fanatickým wahabistom, ako množstvo sunitských moslimov v Saudskej Arábii vôbec. Medzi najradikálnejších oponentov ajatoláha Hakima patrí aj jeden z mladších klerikov, 31 ročný Muktada al-Sadr, ktorý sa profiloval za rozsiahlych rabovačiek v prvých povojnových dňoch. V jednej zo svojich prvých piatkových kázní po návrate z Iránu, sa ajatoláh al-Hakim, veľmi uvážlivý a umiernený muž, obrátil na veriacich aj slovami: „Moje deti, rabovanie a ničenie verejných zariadení, nech už v mene kohokoľvek, platia v našej viere za neodpustiteľné rúhanie. Každý, kto sa ich dopúšťa hreší nielen proti viere, ale aj proti vlasti.“ Šiíti odmietajú podozrenie, že niektorí z ajatoláhových rivalov by sa dopustil takého hrozného činu, lebo by im v tom vraj bránila ich viera. Lenže, tu nešlo iba o vieru, ale aj o moc. Pragmatický ajatoláh sa s Američanmi dohovoril a svojho mladšieho brata dokonca vyslal ako delegáta Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku do Američanmi menovanej Irackej vládnej rady. Tú ale mladý klerik Muktada al-Sadr odmieta a odsudzuje ako nástroj „bezbožných okupantov a Židov“. Jeho cieľom je vytvorenie náboženského štátu podľa vzoru Iránu. V kruhoch klerikov v Nadžáfe už odjakživa prebiehal zápas nielen o náboženskú, ale aj politickú moc. A často sa tento boj viedol aj vraždami a krvou. Samotní Šiíti totiž hovoria, že „kto vládne v Nadžáfe, ten vládne v Iraku.“ Pre koalíciu a medzinárodné spoločenstvo vôbec, veľmi nepríjemné vyhliadky. Každý fanatizmus, či už náboženský, politický, etnický či iný totiž vždy vedie do katastrofy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...