Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. september 2003 Nová iracká vláda: zvíťazil etnický princíp Daniel Raus Iračania majú (od dnes už oficiálne) novú vládu. Jej vytvoreniu predchádzali dlhé a tŕnisté rokovania takzvanej vládnej rady, ktorá reprezentuje jednotlivé etnické skupiny. Ukázalo sa, že etnický princíp pri rozhodovaní naďalej prevláda, aj keď väčšina nových ministrov študovala na Západe – a jeden dokonca v Prahe. Ako konštatuje Daniel Raus, iba budúcnosť ukáže či obyvatelia prijmú tento kabinet za svoj. V Iraku sa konal pohreb šiítskeho vodcu ajatoláha Muhamada Bakra al-Hakíma, zavraždeného spolu so stovkou ľudí pri teroristickom útoku na mešitu v Nadžafe. Hneď potom bola na rade prísaha členov novej vlády. Obe udalosti ilustrujú zložitosť situácie, v ktorej zostáva alfou a omegou otázka bezpečnosti. Od polovice júla majú Iračania svoju vládnu radu – orgán, ktorý vytvorili spojenci, a od ktorého si sľubujú postupný prechod štátnej správy do rúk domácich politikov. Vládna rada sa ale nevie na ničom dohodnúť. Spory vypukli hlavne vo chvíli, keď padla otázka, kto bude vlastne tomuto orgánu predsedať. Po dlhých diskusiách sa stala akým takým konsenzom dohoda, že vo vedení sa bude striedať 9 z 25-tich členov. Nekonečné spory Iračanov sú zdrojom značnej frustrácie na strane Američanov. Otázka je, či po vládnej rade bude panovať podobná atmosféra aj vo vláde. Predbežne to možno očakávať – súdiac aspoň podľa faktu, že kabinet nebude mať premiéra. V jeho vedení sa po mesiaci budú striedať jednotliví ministri. Iba pod čiarou dodajme, že nekonečné spory boli dlhé roky typické pre iracké exilové organizácie – jediné, čo ich spájalo, bola kritika diktátora Saddáma Husajna. Ak Iračania frustrujú Američanov svojimi diskusiami, čosi podobné existuje aj v opačnom garde. Členovia vládnej rady sú čoraz viac nervózni z teroristických útokov a vyčítajú spojencom nedostatočnú ochranu. Ajatoláh al-Hakim bol poslednou kvapkou. „Zajtra sme na rade my“, hovoria a dodávajú, že vláda aj vládna rada sa môžu ľahko zmeniť na márnicu. Spojencom sa nedarí chytiť Saddáma Husajna, nepomáha ani ponuka astronomickej odmeny v sume 25 miliónov dolárov. Včera naopak odvysielala televízia Al-Džazíra audionahrávku, na ktorej údajne Saddám Husajn tvrdí, že s teroristickým útokom na mešitu nemá nič spoločné. „Mnohí z vás počuli syčiacich hadov, slúžiacich okupantom a neveriacim, ako sa pokúšajú obviniť nasledovníkov Saddáma Husajna zo zodpovednosti za útok“, hovorí doslova hlas. Isté je, že vedenie Iračanov jednoznačne ukázalo prstom na bývalého diktátora – ale s dodatkom, že sa spolčoval s viacerými pochybnými skupinami. Prakticky to znamená, že dnešný Irak magneticky priťahuje islamských teroristov, ktorí doslova prahnú po jeho destabilizácii. Zhoršuje to samozrejme úlohu tak pre spojencov, ako aj pre irackú reprezentáciu. Zloženie vlády prísne kopíruje zloženie vládnej rady: je tam 13 šiítov, 5 sunitských Arabov, 5 Kurdov, jeden asýrsky kresťan a jeden Turkmén. Z nášho pohľadu je pozoruhodný fakt, že ministrom kultúry je komunista al-Džazajri, ktorý študoval v Prahe žurnalistiku a dlhé roky pôsobil v zahraničnom vysielaní československého rozhlasu. Vo vláde je jedna žena, Kurdka Nisrin Barváriová, ktorá má na starosti verejné práce. Kresťan Behnam Polis dostal rezort dopravy. Najdôležitejšie ministerstvá sú zahraničné veci, vnútro a ropný priemysel. Dve z nich dostali šiíti, jedno Kurdi. Podstatné je to, že noví ministri získali väčšinou vzdelanie na Západe, sú schopní a dokážu konať nezávisle. Či tieto individuality dokážu dosiahnuť aj kompromisy v dôležitých otázkach, a či sa im podarí presvedčiť Iračanov, že nie sú vládou exulantov, to sa uvidí. Vo funkcii by mali byť do volieb, ktoré môžu byť koncom budúceho roku, alebo ešte neskôr. Všetko bude záležať na bezpečnostnej situácii. Škoda je, že sa pri zostavovaní irackej vlády nepodarilo prekonať etnické kvóty. Ministri budú tým pádom tak trocha aj poslancami, pretože nebudú zastupovať iba záujmy svojich rezortov, ale aj Kurdov, šiítov, sunitov, Turkménov či kresťanov. Okrem toho na celej čiare víťazí etnický princíp nad politickým názorom. V budúcich voľbách sa teda môžu voliť etnickí vodcovia namiesto politických strán. Ustanovenie vlády je napriek tomu dôležitým krokom ku stabilite Iraku, ktorého poľudštenie sa ale aj tak bude rátať skôr na generácie, ako na roky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...