Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. september 2003 Medzi Palestínčanmi prebieha mocenský konflikt Daniel Raus A teraz sa pozrime na Blízky východ. Medzi Palestínčanmi prebieha vnútorný spor, ktorý môže mať vážne dôsledky. Ide o to, či bude mať zásadný vplyv premiér Abbas, ktorý má medzinárodnú podporu, alebo si ho udrží predseda samosprávy Jásir Arafat. Verdikt musí vyniesť palestínsky parlament, ktorý radšej odložil rozhodovanie na sobotu. Môže sa palestínske povstanie proti Izraelu zmeniť na občiansky konflikt Palestínčanov proti Palestínčanom? Zatiaľ sa zdá, že až tak ďaleko veci nezájdu, spory v tábore Palestínčanov sú však hlboké. Genéza je nasledovná: na čele Palestínčanov stál dlho Jásir Arafat, ktorý začínal ako šéf teroristickej skupiny v exile. Po čase sa zmenil na politika a začal na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy vytvárať samosprávu. V Oslo dokonca podpísal dohody s Izraelom. V kľúčovom momente – ešte za amerického prezidenta Clintona - ale odmietol konečnú dohodu a fakticky vyvolal intifádu. Vo Washingtone nastúpil však terajší prezident Bush, ktorý Arafata odmietol a trval na zásadnej rekonštrukcii Palestínskej samosprávy. Po dlhom váhaní teda izolovaný Arafat vymenoval za premiéra Mahmúda Abbasa. Stalo sa to v apríli a malo to svoje dôsledky. Arafat sa totiž v nijakom prípade nemienil vzdať. Vytvorili sa dve mocenské centrá, jedno okolo premiéra Abbasa, druhé okolo oficiálne ešte stále predsedu samosprávy, Jásira Arafata. Teraz je otázka, ktoré prevládne. Veci sa dostali pred palestínsky parlament, kde vystúpil dnes premiér Abbas so žiadosťou o väčšie právomoci. Snažil sa pritom zachovať akú takú jednotu. Zo zlyhania prímeria obvinil Izrael: AUDIO: „Izraelské atentáty v Nabuluse a Hebrone spôsobili kolaps prímeria“. Okrem kritiky Izraela sa však palestínske tábory ťažko na niečom zhodnú. Jásir Arafat vyhlásil mierový plán (ktorý sa dosiahol bez neho - takzvanú cestovnú mapu) za mŕtvy. Premiér Abbas naopak trvá na jeho pokračovaní. Zasadnutie parlamentu sa malo konať už v nedeľu, Spojené štáty ale pohrozili, že ak by bol Abbas odvolaný, odstúpia od podpory cestovnej mapy. Takisto Izrael varoval, že nebude rokovať s inou ako Abbasovou vládou. Arafat má na svojej strane militantné skupiny, hlavne Hamas, Islamský džihád a Fatah. Premiéra obviňuje z bábkovej pozície voči Washingtonu, ale sám sa z pozadia usiluje o to, aby sa stal Abbas bábkou pre zmenu v jeho rukách. Hlavným bodom sporu je, kto ovláda palestínske ozbrojené zložky. Zatiaľ ich má v rukách Arafat. Podľa kritikov disponuje bývalý šéf Palestínčanov dokonca neoficiálnym rozpočtom vo výške 30 miliónov dolárov. Inými slovami: zo svojej izolácie dokáže celkom účinne ťahať za mocenské nitky. Čo teda bude nasledovať? Premiér Abbas sa nechce zmieriť s formálnym postavením. Nepáči sa mu, že na medzinárodných stretnutiach čosi sľúbi, ale o dodržaní sľubov rozhoduje Arafatovo krídlo. Kvôli tomu aj kategoricky odmieta zásah proti militantom. Poukazuje na to, že by viedol k palestínskej občianskej vojne – a má zjavne pravdu. Situácia je teda na ostrí noža. Svet už odsunul Arafata do minulosti a teraz je otázka, či – a hlavne kedy - urobia Palestínčania to isté.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...