Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. september 2003 Diskusia o škodlivosti zbraní s ochudobneným uránom Anna Šišková Je používanie zbraní, obsahujúcich ochudobnený urán, zdraviu nebezpečné? Americká vláda a niektorí odborníci tvrdia, že nie, iní o ich tvrdení pochybujú. V častiach Bagdadu, kde americkí vojaci používajú protipancierovú muníciu, obsahujúcu ochudobnený urán, bola zaznamenaná zvýšená radiácia. Spravodajca rešpektovaného amerického denníku Christian Science Monitor, Scott Peterson nedávno napísal, že v niektorých častiach irackého hlavného mesta je radiácia podľa meraní tisíc až tisícdeväťsto krát vyššia ako normál. Napriek tomu irackí civilisti neboli nikdy upozornení na to, že trosky zničených budov môžu byť kontaminované prachom použitej munície. Zbrane posilnené ochudobneným uránom sú tvrdšie, a používajú sa na prerazenie panciera. Už dlhé roky sa však vedú diskusie o tom, aké má ich používanie vplyv na zdravie ľudí, ktorí s nimi prídu do kontaktu. Munícia obsahujúca ochudobnený urán je považovaná za jeden možných dôvodov zvýšeného výskytu leukémie a rakoviny pľúc v Srbsku, kde ju Severoatlantická aliancia použila pri útokoch v roku 1999. Vlády Spojených štátov, Veľkej Británie, Severoatlantická aliancia ale aj Svetová zdravotnícka organizácia však tvrdia, že používanie munície s ochudobneným uránom nie je zdraviu nebezpečné. V štúdii objednanej Európskou komisiou v roku 2001 sa konštatuje že vystavenie osôb ochudobnenému uránu nemôže viesť k viditeľným zdravotným následkom. Americké ministerstvo obrany tvrdí, že v zbraniach posilnených ochudobneným uránom nie je viac rádioaktívneho materiálu ako v zemi. Pochybnosti o týchto tvrdeniach však napriek tomu pretrvávajú, keďže tieto zbrane sú vyrobené z rudy, ktorá bola kedysi vysoko rádioaktívna a ktorá nebola celkom zbavená pôvodného rádioaktívneho materiálu. John Wolfstal, zbrojný expert, ktorý kedysi pracoval na americkom ministerstve energetiky, zdôrazňuje, že táto munícia bola starostlivo preskúmaná. V rozhovore pre Slobodnú Európu Wolfstal uviedol: “Nikdy som nevidel žiadne dôkazy o tom, že ochudobnený urán predstavuje riziko pre zdravie ľudí. Povedal by som, že v porovnaní s inými problémami, ktoré sa vyskytnú počas vojny – či už je to nevybuchnutá munícia, únik chemikálií z tankov aalebo iné používané materiály, patrí ochudobnený urán medzi látky, ktoré nie sú také škodlivé." „Podľa mňa sa ochudobnenému uránu venuje veľká pozornosť preto, že ľudia si ho spájajú s vysoko rádioaktívnymi materiálmi, ktoré sa využívajú pre výrobu takzvaných špinavých bômb. Ochudobnený urán však do tejto kategórie nespadá.“ Joyce Rileyová však o bezpečnosti jeho používania presvedčená nie je. Pôsobila ako kapitánka amerických Air Force počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. V rozhovore pre Slobodnú Európu uviedla, že hneď po vojne ochorela a musela opustiť armádu. Jej zdravotný stav sa postupne zlepšil, napriek tomu je Rileyová presvedčená, že trpí záhadnými symptómami toho, čo bolo neskôr nazvané Syndróm vojny v Perzskom zálive. Patrí medzi ne únava, bolesti hlavy i kĺbov, problémy s dýchaním, nevoľnosti a svrbenie kože. Rileyová je hovorkyňou veteránov vojny v Perzskom zálive. Podľa nej týmito symptómami netrpia len americkí vojaci. Zbrane s ochudobnenými uránom podľa nej zanechali následky aj na vojakoch, ktorí slúžili na Balkáne počas útokov Severoatlantickej aliancie na Juhosláviu, v ktorých boli tiež využité protipancierové zbrane s ochudobneným uránom. Rileyová odmieta štúdie, ktoré nepotvrdili súvislosť medzi touto muníciou a poškodením zdravia. „Za tým niečo je. Niektorí ľudia sú platení za to, aby vyrobili správu, ktorá potvrdí, že táto munícia nie je škodlivá. Americké ministerstvo obrany povie, že minulo 300 miliónov dolárov na 300 štúdií, ktoré nezistili, čo je dôvodom syndrómu. Potom buď máme najneschopnejší vojenský zdravotnícky personál na svete, alebo existuje dôvod, prečo nedokážu nájsť príčinu.“ Ešte horšie podľa Rileyovej je, že americké ministerstvo obrany zaobchádza s vojakmi so syndrómom z vojny v Perzskom zálive ako s tými, ktorí predstierajú chorobu len preto, aby sa vyhli službe. Podľa Rileyovej sa Pentagon momentálne snaží zakryť, že podobnými symptómami trpia aj vojaci, ktorí sa teraz vracajú z Iraku. „Môžem vás ubezpečiť, že všetci, ktorí sa teraz vracajú z Perzského zálivu, sú chorí. Nevieme prečo. Nevieme, čo to spôsobuje. Práve zbieram o tom informácie. Sú však chorí. Povedali im, aby sa na nič nesťažovali. A ak sa budú, že budú vylúčení zo služby a nebudú mať žiadne výhody v zdravotnom ošetrení.“ Podľa Rileyovej sa americkí vojenskí lekári uchýlili k diskreditačným taktikám, využívaným za sovietskej éry a síce, že fyzické symptómy pripisujú psychickým problémom. Doktor Michel Kilpatrick, zástupca riaditeľa oddelenia Pentagonu, ktoré zaisťuje lekársku starostlivosť vojakom slúžiacim v zahraničí však tieto obvinenia jednoznačne odmieta. Podľa neho Rileyová dezinterpretuje prístup Pentagonu, podľa ktorého sa choroba nedá presne určiť. Diskusia o možnej škodlivosti zbraní s ochudobneným uránom v najbližšej dobe určite neustane. Najmä ak sa zistí, že vojaci, ktorí sa vracajú z Iraku, majú symptómy syndrómu z Perzského zálivu. Andrew Tully a Anna Šišková, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...