Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       5. september 2003 Nová fáza zápasu o autonómiu Kurdov v Turecku Miroslav Neoveský Robotnícka strana Kurdistanu, najradikálnejšia z kurdských skupín, vypovedala k 1. septembru päť rokov trvajúce prímerie. Nemusí to však nutne znamenať obnovenie bojov medzi kurdskými bojovníkmi a tureckým vojskom. Príspevok s použitím materiálu spravodajcu Slobodnej Európy Jeana-Christopha Peucha pripravil Miroslav Neoveský. S ozbrojeným bojom začala Robotnícka strana Kurdistanu, známejšia pod skratkou PKK v roku 1984 po tom, čo Ankara začala po vojenskom puči uplatňovať ostrejšiu politiku voči 12 miliónom Kurdov, žijúcich v juhovýchodnom cípe tureckej Anatólie. Začala sa tým 15 rokov trvajúca partizánska vojna, ktorej podľa odhadov padlo za obeť do 35.000 ľudí. K 1. septembru 1998 vyhlásila PKK jednostranné prímerie, tretie od začatia jej ozbrojeného boja. Niekoľko mesiacov predtým uväznený vodca PKK, teda Robotníckej strany Kurdistanu Abduláh Öčalan vyzval kurdských bojovníkov, aby sa stiahli z územia Turecka do pohraničných oblastí susedného Iraku, Sýrie a Iránu. Výpady tureckých ozbrojených síl do týchto oblastí však nedokázali vykynožiť kurdských radikálov PKK. Odhaduje sa, že do 5.000 bojovníkov sa ešte stále skrýva v pohorí Qandil, deliace severný Irak od Iránu. Po 11. septembri 2001 zmenila aj Robotnícka strana Kurdistanu svoju taktiku. Minulý rok sa premenovala na Kongres slobody a demokracie Kurdistanu, v skratke KADEK. Tak Washington, ako aj Európska únia už predtým zaradili PKK na zoznam teroristických skupín. A tak sa najnovšie chce KADEK pokúsiť o presadenie autonómie pre 12 miliónov Kurdov mierovými prostriedkami. Ankara nikdy neuznala prímerie z roku 1998 a teraz nalieha na Spojené štáty, aby zasiahli proti príslušníkom KADEK v severnom Iraku. Okrem toho turecké jednotky uskutočnili niekoľko zásahov proti skupinám kurdských bojovníkov, pôsobiacich vo východných provinciách Turecka. Hlavným právnikom Kurdského inštitútu v Paríži je Kamuran Jikikan . Priznáva istú protichodnosť najnovšieho vyhlásenia KADEK s jeho politikou posledných štyroch rokov. Okrem iného v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO „Súdiac podľa textu vyhlásenia nemožno sa vyhnúť dojmu, že jeho cieľom je skôr dostať Turecko k tomu, aby sa zapojilo do procesu, ktorý by dovolil okolo 5.000 bojovníkom, žijúcim v horách, vrátiť sa domov. KADEK už teraz vedie politický zápas prostredníctvom kurdskej občianskej spoločnosti. Je pravdou, že vyhlásenie v istom zmysle protirečí politike, ktorú hnutie sledovalo posledné štyri roky.“ Podľa Mustafu Karasu, jedného z deväťčlenného predsedníctva KADEK, cieľom hnutia je dotlačiť Ankaru k dohode o dvojstrannom prímerí. Ibrahim Doguš, predseda londýnskeho Centra tureckej a kurdskej komunity Halkevi, poukazuje na to, že vedenie KADEK schválilo aj „cestovnú mapu“, ktorej úvodnou časťou je začatie mierových rokovaní s vládou tureckého premiéra Rečepa Erdogana. Ankara sa usiluje o začatie rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie. V rámci týchto snáh turecký parlament schválil na jar tohto roku niekoľko dodatkov k ústave, ktoré predovšetkým znižujú rolu Národnej bezpečnostnej rady, v ktorej dominujú príslušníci generality a dovoľujú väčšie práva etnickým menšinám. Podľa hovorkyne londýnskej mimovládnej organizácie Projekt ľudských práv Kurdov však pokračujúce porušovanie ľudských práv v Turecku je hlavným problémom pre Kurdov všeobecne a pre členov KADEK osobitne. Rochelle Harrisová k tomu povedala: AUDIO „Situácia Kurdov je v súčasnosti taká, že napriek schváleniu reforiem, napríklad o kurdskom vysielaní a iných, tieto reformy neboli uplatnené v praxi a porušovanie ľudských práv v Turecku pokračuje. Očividne sa PKK rozhodla čeliť tomu vlastným spôsobom.“ Vypovedanie päťročného, aj keď jednostranného prímeria zo strany Kurdov dostáva do zložitej situácie aj Spojené štáty. V severnom Iraku sú Kurdi ich najdôležitejším spojencom. Na druhej strane by však chceli od Ankary, aby vyslala do okolia Bagdadu do 10.000 tureckých vojakov, ako posilu koaličných síl. Podľa expertov tu stoja Američania pred ťažkou voľbou: alebo zasiahnu proti Kurdom s rizikom ďalšej destabilizácie Iraku, alebo nesplnia želanie Turecka a stratia podporu Ankary v úsilí o stabilizovanie krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...