Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       8. september 2003 Kremeľ venuje decembrovým parlamentným voľbám v Rusku veľkú pozornosť Daniel Raus Minulú stredu sa začala v Rusku kampaň pred decembrovými parlamentnými voľbami. Západné médiá jej však venujú podstatne menšiu pozornosť, ako to bolo v časoch prezidenta Jeľcina. Štátna duma totiž ako hodinky vo všetkých zásadných rozhodnutiach podporuje Kremeľ. Ten ale venuje príprave volieb naopak značnú pozornosť. V časoch bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina panovala studená – a niekedy aj horúca - vojna medzi Štátnou dumou a Kremľom. Dumu totiž ovládali komunisti, ktorých sa Jeľcin pokúšal zahnať do kúta, a tam ich prípadne aj zrušiť. Teraz panuje celkom iná atmosféra. Najsilnejšou frakciou v Dume je Jednota, ktorá priamo podporuje prezidenta Putina – a samotní komunisti sú voči nemu podstatne lojálnejší. Dnes predstavujú druhú najväčšiu stranu. Jednota pritom ovláda asi tretinu 450-člennej dolnej komory parlamentu, a keď sa spojí s komunistami, všetky zákony sa schvália. Ako je to teda s nezávislosťou parlamentu. Politológ Alexej Makarkin tvrdí, že Kremeľ má síce nad dumou kontrolu, ale nie totálnu: AUDIO: „Politická lojálnosť neznamená totálny súhlas so všetkým. Existuje viacero otázok - hospodárskych alebo takých, kde sa lobuje – v ktorých sa poslanci rozhodujú viac nezávisle. A nie je náhoda, že niektoré zákony prepadnú v prvom čítaní a sú doplnené v ďalšom procese schvaľovania“. Ruskou realitou je boj medzi Kremľom a mocnými oligarchami. Štátna duma sa často zmieta práve medzi týmito dvoma megasilami. Prejavilo sa to napríklad v boji proti ropnej spoločnosti Jukos a ďalším skupinám, ktorým sa podarilo zablokovať zvýšenie daní v danom sektore. Všeobecne sa predpokladá, že tábor prezidenta Putina bude v decembrových voľbách žať víťazstvo. Napriek tomu je ale otázka, koľko mandátov vlastne získa. Francúzsky expert Jean-Robert Raviot tvrdí, že prezident Putin má vysoké ambície: AUDIO: „Pre Kremeľ nebude zložité vyhrať. Ide ale o absolútnu väčšinu kresiel, možno dokonca dvojtretinovú väčšinu. Urobí všetko pre maximálny výsledok Jednoty a nezávislých, ale Kremľu blízkych, kandidátov“. Ak by sa to prezidentovi Putinovi podarilo, mohol by nerušene zrealizovať reformy, ktoré sa momentálne zdajú byť nemožné. Predovšetkým ide o zmeny ústavy. To by malo za následok centralizáciu Ruska na úkor terajších právomocí jednotlivých oblastí federácie. Možno by sa predĺžil aj prezidentský mandát. Šéf Ústrednej volebnej komisie Alexander Vešniakov každopádne tvrdí, že voľby nebudú nudné. AUDIO: „Strana, ktorá sa presadí, získa mandáty a viaceré výhody. Prvou je štátne proporčné financovanie podľa počtu hlasov, čo doteraz nebolo. Druhou je právo prezentovať kandidátov na všetkých úrovniach – od prezidentskej po komunálnu – bez potrebných podpisov a skladania peňazí. A po tretie, môžu vyjadrovať svoje názory v parlamente“. Dodajme, že parlamentné voľby sú v Rusku podstatne menej dôležité, ako voľby prezidentské. Budú sa konať 7 decembra, teda v zimnom období, ktoré je tradične výhodné najmä pre komunistov. Tí sú totiž nezlomní a k urnám chodia za každého počasia. Čím väčšie budú teda mraky nad Ruskom, tým nižšia bude volebná účasť a tým viac percent získajú pohrobkovia Lenina a Stalina. Prezidenta Putina ale netreba podceňovať: možno zariadi, aby od Uralu až po Čukotku zázračne svietilo slnko a Štátna duma bude jeho. Nuž, a celkom na záver sa patrí povedať, že parlamentné voľby budú aj testom pre zmenšujúci sa tábor ruských demokratov. Zdá sa, že ich smutný osud nebude otázkou počasia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...