Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. september 2003 Festival v Benátkach: „comeback“ ruského filmu? Anna Rausová Minulý týždeň sa konal v Benátkach známy filmový festival. Najvyššie ocenenie – Zlatého leva – si odniesol ruský film „Návrat“. Anna Rausová sa pri tejto príležitosti opýtala známeho ruského filmového kritika Andreja Plachova nielen na víťazný film, ale aj na vývoj ruskej filmovej produkcie v posledných rokoch. Medzinárodná porota v Benátkach korunovala hlavnou cenou ruský film „Návrat“. Čím je charakteristický vývoj ruského filmu v posledných dvoch desaťročiach? Veľa z produkcie práve tohto obdobia sme v kinách na Slovensku nevideli. Pritom niektoré filmy, ako napríklad „Barbier sibírsky“, si pozornosť určite zaslúži. Na konci 80. a začiatku 90. rokov bolo trendom ukázať takpovediac nové veci – inými slovami, témy, ktoré boli za sovietskej cenzúry zakázané. A tak sa v ruských filmoch objavili nové politické témy, či zločin - pretože ten sa stal výrazným sprievodným javom transformácie Ruska. Ďalšou novou témou bol život tzv. nových Rusov, teda ľudí, ktorí rýchlo rozprávkovo zbohatli. No a samozrejme na plátna ruských filmov sa dostala podoba sexu, ktorú v sovietskom kine divák nikdy nevidel. V polovici 90. rokov však dochádza v Rusku jednak k ekonomickej kríze, jednak k presýtenosti niektorých tém vo filme. Práve do kategórie nového ruského filmu zapadá „Návrat“, povedal pre Slobodnú Európu známy ruský filmový kritik Andrej Plachov , ktorý mimochodom zasadol tento rok aj v porote filmového festivalu v Karlových Varoch: AUDIO: „Tak napríklad filmy ako Návrat, ktorý videli diváci na filmovom festivale v Benátkach, ukazuje nový trend ruského filmu. Nepokrýva témy zločinu, politiky a sexu, ale ukazuje jednoducho iba život bežných ľudí, normálnych medziľudských vzťahov. Môžeme vidieť, že tento trend je čoraz úspešnejší a tiež dôležitejší.“ Prvotina relatívne mladého režiséra – 39-ročného Andreja Zvjaginceva – rieši medziľudské vzťahy otec – synovia, teda téma, ktorá ruskej klasickej literatúre nie je neznáma. Rámcom sa mu stala príroda okolo Ladožského jazera. Ruský film prechádza nielen výraznou tematickou premenou, odrážajúcou ducha súčasnej spoločnosti, ale aj čo sa týka financovania. Hovorí opäť Andrej Plachov : AUDIO: „Na začiatku 90. rokov boli filmy financované zo súkromných zdrojov, ale v súčasnosti financuje väčšinu filmov zasa štát. To ale neznamená, že neexistujú súkromné zdroje. Základný rozpočet filmu však poskytuje štát, asi 70 percent a na zostatok sa hľadajú sponzori. Ale hľadajú sa tiež iné spôsoby financovania. Napríklad film Návrat je úplne financovaný súkromnými zdrojmi, televíziou NTV. Aj toto je pravdepodobne novou známkou ruského filmu. Štát totiž dáva peniaze, ale nie pre najlepších režisérov, či najhodnotnejšie projekty. Súkromné spoločnosti majú iný prístup, čo je tiež veľmi dôležité pre rozvoj filmového priemyslu v Rusku.“. Zvjagincevovým víťazstvom boli mnohí ruskí kritici nadšení. Považujú ho za signál obnovy zašlej slávy ruskej kinematografie. Chválou však nešetrili ani západní filmológovia. Nick James z britského filmového časopisu Sight and Sound pre Slobodnú Európu poskytol nasledovné hodnotenie: AUDIO: „Víťaz si cenu zaslúžil. Spojil metaforický príbeh s pozoruhodným filmovým umením a s vynikajúcimi hereckými výkonmi. Preto je to pre mňa najlepší film na festivale“. K osobitosti filmu prispel aj tragický úsud jedného z troch hlavných predstaviteľov. Ladožské jazero sa stalo osudné 15-ročnému Vladimírovi Garinovi, ktorý sa v ňom po skončení filmovania utopil. Práve jeho pamiatke venoval režisér Zvjagincev víťazné ocenenie – Zlatého leva. Anna Rausová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...