Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. september 2003 Veľvyslankyňa ČR v Kuvajte Jana Hybášková o obnove Iraku Anna Rausová Hlavné bojové operácie sav Iraku skončili začiatkom mája, ale spojenci, najmä Američania a Briti, sú vystavení častým útokom. Washington by rád videl, aby sa väčšej úlohy ujala OSN, ale nová rezolúcia zatiaľ nie je na obzore. Za dôležité pre Irak z hľadiska postoja ďalších arabských štátov možno považovať Rozhodnutie Ligy arabských štátov, že na jej zasadnutí sa bude môcť zúčastniť delegát irackej vládnej rady. Obraz súčasného Iraku z televíznych záberov a novín vyznieva skôr pesimisticky. Na obnovu zničenej krajiny a možný ďalší vývoj sa Anna Rausová opýtala českej veľvyslankyne v Kuvajte Jany Hybáškovej. Skúsená česká diplomatka a arabistka v jednej osobe – Jana Hybášková - sa do Iraku dostala už začiatkom apríla. Americká strana ju dokonca požiadala o poskytnutie skúseností z prechodu moci po páde komunizmu v bývalom Československu. Čo vidí ako najväčší problém v súčasnom Iraku? AUDIO: „Ja si myslím, že najväčším problémom súčasného Iraku je spolupráca Iračanov a medzinárodného spoločenstva, ktoré chce Irak obnoviť. Problém nespočíva až tak v bezpečnosti, ja sama som veľmi optimistická. Domnievam sa, že sme očakávali milióny utečencov, päťtýždňové boje o Bagdad, očakávali sme v zásade choleru, epidémie, hlad a nič z týchto strašných scenárov ani použitie zbraní hromadného ničenia nenastalo, takže tie obete ktoré sú, sú samozrejme tragické, ale v zásade s predpokladmi nie sú až také vysoké. Problémom je skôr to, že vojna sa neskončila veľkým víťazstvom, nebol tam žiadny „breakthrough“ a v zásade medzinárodné spoločenstvo prišlo do takej situácie, v ktorej ide o voľné pokračovanie preberania ministerstiev, štátnej správy, snaží sa nejakým spôsobom obnoviť fungovanie administratívy štátu, ktorý bol totalitným režimom. To samozrejme vyžaduje veľmi hlboké pochopenie pre situáciu na oboch stranách a práve komunikácia Iračanov, ktorí mnohí ani nevedia, ako bol ich vlastný štát spravovaný a v zásade ešte vojenské pôsobenie spojeneckých síl v niečom, čo sa nazýva rekonštrukciou a demokratizáciou, je veľmi zložité a vyžaduje každodennú obetavosť a trpezlivosť oboch strán“. Akú úlohu môžu zohrať v Iraku menšie štáty ako Slovensko či Česká republika? AUDIO: „Myslím si, že veľkú, pretože americká strana nesie so sebou akúsi historickú záťaž okupantov, imperialistov. Americkí vojaci sú viac než vítaní, obyvateľstvo ich prosí o ochranu, prosí ich o to, aby v Iraku zostali, ale i tak tá label- „nálepka“ na strane Ameriky je, zatiaľčo keď prídu Dáni, s ktorými máme napríklad veľmi dobrú spoluprácu, alebo keď prídu Česi a Poliaci, tak so sebou nenesú zaťaž nejakého okupanta alebo okupačnej mocnosti. Ba napak, na Československo sa spomína s veľmi veľkou úctou. Irak je krajina, ktorá žila 15 rokov v konzerve a to čo si pamätá, tak to sú vlastne 80. roky, kedy práve bývalé Československo malo v tejto oblasti veľmi dobrý zvuk a dobré meno, takže Iračania tak Čechov i Slovákov veľmi vítajú a chcú s nimi spolupracovať.“ Aké šance má demokracia v Iraku? Krajina je etnicky a nábožensky rôznorodá. Ak sa zavedú demokratické mechanizmy, má šancu dlhodobo prežiť bez toho, aby sa Irak rozpadol na menšie štáty? AUDIO: „Otázkou je, ako vypôsobiť, aby sa miestne, existujúce spoločensko-politické štruktúry priblížili tomu, čo my nazývame demokraciou. To znamená, aby sa otvorili a poskytli maximum čo najrovnejších šancí všetkým svojim obyvateľom. Ja sa práve domnievam, že Iračania i napriek tomu, že to tak môže vyzerať, nie sú bez politickej skúsenosti, majú politickú skúsenosť. V každej dedine majú dnes výbor a komisiu pre rôzne veci. Neustále zasadajú a hlasujú, takže tá politická štruktúra a politická kultúra tam akási existuje. Irak sa prepadá po 15-ich rokoch neuveriteľného života v totalitnom režime spätne ku svojim koreňom, ktorými určite sú príslušnosť ku kmeňom, etnická alebo náboženská príslušnosť, ale ja sa domnievam, že tieto napätia nie sú zďaleka také silné ako sme predpokladali a ja nemám sebamenší dôvod sa domnievať, že by mohlo dôjsť k akejkoľvek dezintegrácii, rozpadu Iraku. Samozrejme dôležitú úlohu v tomto zohráva ropný sektor, ktorý je vlastne akýmsi centrálnym zdrojom finančných prostriedkov pre celý štát. Zaručuje, že všetky zúčastnené entity majú záujem na spoločnom živote preto, aby sa mohli podieľať na ropných príjmoch“. Čo bol pre vás v Iraku bezprostredne najsilnejší vnem? AUDIO: „Ja sama mám žiaľ prekvapenia iba negatívne, napriek tomu že som arabistka a Irak som mala možnosť v minulosti mnohokrát navštíviť, tak som 7. apríla, kedy sme po prvýkrát spolu s kolegami do južného Iraku pricestovali, zostala absolútne prekvapená, respektíve šokovaná hrôzou, ktorú sme okolo seba našli. Oblasť južného Iraku bola po mnoho rokov vojensky izolovaná a je naozaj plná masových hrobov: Je to oblasť, kde bola populácia po 12 rokov bez bielkovín, bez lekárskeho ošetrenia, takže šok bol z miery zničenosti a strádania a z postihnutia miestnych ľudí“. Konštatovala Jana Hybášková, česká veľvyslankyňa v Kuvajte, Anna Rausová, SE.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...