Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. september 2003 Pád palestínskeho premiéra Abbasa znamená, že najmocnejším mužom zostáva Arafat Daniel Raus A teraz sa pozrime do biblickej Palestíny. Už takmer tri roky tam panuje násilie, z ktorého sa nedarí nájsť cestu von. Nepodarilo sa to palestínskemu premiérovi Abbasovi, ktorý v týchto dňoch rezignoval. Otázka je, či má šancu jeho nástupca. Ukazuje sa totiž pozoruhodná vec: najmocnejším mužom medzi Palestínčanmi zostáva Jásir Arafat, šéf samosprávy, s ktorým Izrael aj Spojené štáty odmietajú rokovať. Ako konštatuje Daniel Raus, nový premiér bude mať ťažkú úlohu. Rinčaním zbraní sa zvyčajne končí diplomacia na Blízkom východe. Dnešné výstrely v Hebrone zazneli ale skôr na počiatku novej kapitoly, ktorá zrejme ponesie meno designovaného palestínskeho premiéra Ahmeda Kuráju. V podtitule bude pritom figurovať predseda samosprávy Jásir Arafat. Posledné udalosti sú totiž predovšetkým o jeho návrate na scénu. Patrí sa zopakovať obsah minulej kapitoly. Tá bola pomerne krátka a jej ústrednou postavou bol premiér Mahmúd Abbas. Do dejín vstúpil ako reprezentant Palestínčanov v počiatkoch éry takzvanej cestovnej mapy. Zakrátko ale z dejín vystúpil, pretože prehral mocenský zápas s Jásirom Arafatom. Okolo starnúceho vodcu sa palestínska realita naďalej krúti – či je Arafat na výslní, alebo odrezaný od sveta izraelskými vojakmi vo svojom sídle v Ramalláhu. Izrael sa obáva, že lepšie by to nebolo ani keby musel odísť po rokoch opäť do exilu. A na verejnosť prenikli aj nedávne informácie, že z podobných dôvodov izraelská vláda odmietla dokonca Arafatovu fyzickú likvidáciu. Stav je ale taký, že Izrael aj Spojené štáty odmietajú s Arafatom rokovať, pretože sa podľa nich spája s teroristami. Kapitola premiéra Kuráju sa preto začína žiadosťou o zmenu tohto postoja: AUDIO: „Chcem skutočnú zmenu a potrebujem pomoc pre cestovnú mapu. Za terajších okolností, keď sa Izrael takto správa voči prezidentovi Palestínčanov, nemôžem uspieť“. Či je to pravda, to sa čoskoro ukáže. Je ale vysoko pravdepodobné, že postaviť sa proti Arafatovi znamená zvoliť si osud expremiéra, ktorý práve padol. Dodajme, že byť palestínskym premiérom je nevďačná funkcia: ak by chcel mier s Izraelom, musí sa samovražedne postaviť proti vlastným extrémistom, ak uprednostní popularitu medzi Palestínčanmi, môže pre zmenu zabudnúť na mier s Izraelom. Izraelská vláda žiada jednoznačne zásah proti teroristickým skupinám. Ten musí byť počiatkom, od ktorého sa začne mierový proces odvíjať. Zopakoval to jeden z hovorcov ministerstva zahraničných vecí Joni Peled: AUDIO: „Kým nezačne Palestínska samopráva bojovať proti terorizmu, nemôže dávať podmienky Izraelu“. Poznamenajme, že rovnakú žiadosť adresoval Izrael bývalému premiérovi. Ten ale tvrdil, že zasiahnuť proti militantom by znamenalo občiansku vojnu medzi Palestínčanmi. Ako ale naznačil Jonathan Peled, bez prvého kroku nemožno uvažovať o konci cesty. AUDIO: „Je potrebné, aby palestínska vláda a premiér preukázali snahu o mier a snahu o likvidáciu infraštruktúry teroristov“. Dodajme, že Izrael ani Spojené štáty Ahmeda Kuráju neodmietajú. Bývalý americký sprostredkovateľ v oblasti Dennis Ross ho označil za človeka, ktorému naozaj ide o mier. Kurája je už 7 rokov známy ako predseda palestínskeho parlamentu. Má 65 rokov a pochádza z bohatej rodiny. Kedysi spolu s Arafatom zakladal hnutie Fatah, rokoval s Izraelčanmi v Oslo (v roku 1993) a teraz, v posledných mesiacoch, odchádzal na viaceré rokovania namiesto izolovaného Jásira Arafata. Zdá sa teda, že je to naozaj jeho človek. Či ním zostane, to sa ukáže. Čo sa týka postoja najdôležitejšieho sprostredkovateľa, Spojených štátov, ten je momentálne skôr zdržanlivý. Šéf americkej diplomacie Colin Powell je kritický voči Palestínčanom, aj voči Izraelu. Aj on ale považuje zásah proti teroristom za nevyhnutný: AUDIO: „Problémom je Hamas, Islamský džihád a ďalšie teroristické organizácie, ktoré nechcú, aby palestínsky štát žil vedľa Izraela. Chcú zničiť Izrael a ich zbraňou je teror“. Pripomeňme, že v súvislosti s odštartovaním cestovnej mapy vyhlásili Palestínčania prímerie, Hamas, Fatah a Islamský džihád sa ale spojili k útoku na izraelských vojakov v Gaze. Nasledovala odveta v podobe neúspešného atentátu na vodcu Hamasu Ahmeda Rantisiho. Potom vybuchol autobus v Jeruzaleme a začarovaný kruh násilia sa opäť uzatvoril. Ak Izrael žiada zásah proti teroristom, Palestínčania chcú ukončenie cielených útokov na šéfov týchto skupín. Colin Powell podčiarkuje, že tieto praktiky Izraela sa nepáčia ani Washingtonu. AUDIO: „My túto politiku nepodporujeme. Nikdy sme takéto akcie nepodporovali, na rozdiel od Izraela, ktorý ich považuje za nevyhnutné“. Aká bude teda ďalšia kapitola na dlhej (a podľa skeptikov nekonečnej) ceste k mieru v biblickej Palestíne? Zrejme netreba očakávať zázraky. Tie by ale ani neboli potrebné, ak by vo svätej zemi konečne prevládol rozum nad emóciami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...