Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       12. september 2003 Chce Izrael naozaj vyhostiť Arafata? Daniel Raus Islamské aj západné krajiny sa vyslovujú proti možnému vyhosteniu šéfa Palestínčanov Jásira Arafata do exilu. Vlna protestov nasleduje po včerajšom rozhodnutí izraelskej vlády, a to napriek faktu, že nie je jasné, kedy a ako to chce urobiť. Ako ale konštatuje Daniel Raus, ide skôr o varovný signál, ako o konkrétne rozhodnutie. Izraelská vláda urobila aj neurobila rozhodnutie. „V princípe“ chce „odstrániť prekážku“ mieru, inými slovami šéfa Palestínskej samosprávy Jásira Arafata. Ako sa má ale „prekážka“ odstrániť, to sa bude vraj rozhodovať pri inej príležitosti. Reč je neurčitá, izraelská vláda zámerne hovorí v hádankách. Čo má znamenať termín „v princípe“, kto je vlastne „prekážkou“ a čo sa skrýva za „odstránením“? Chce Izrael Arafata vyhostiť alebo rovno fyzicky zlikvidovať? Všetky možnosti sú otvorené. Neurčitosť reči je samozrejme jasným varovaním Palestínskej samospráve a osobne Jásirovi Arafatovi. Jeden z pozorovateľov na tento krok odpovedal vtipnými slovami: „v princípe mi to neurobilo radosť“. Jásir Arafat ale vie, že opäť prišla jeho chvíľa. Odmieta z Palestíny odísť: AUDIO: „Toto je svätá zem. Nikto ma odtiaľ nemôže vyhodiť“. Aj tí Palestínčania, ktorí nemajú svojho vodcu v láske, sa zaňho teraz postavili. Tisícky ich vyšli do ulíc a mladí chlapci ho chcú vlastnými telami chrániť na schodoch pred jeho sídlom. Arafat sa stal opäť symbolom a stačí mu ukázať prstami písmeno V na známku víťazstva. AUDIO: „Buďte si istí, že Palestínčania sa postavia proti tejto agresii, tak ako sa proti nej stavajú od počiatku. Toto je náš domov“. Palestínska samospráva žiada nekompromisne zmenu izraelského rozhodnutia. Hovorí šéf vyjednávačov Saíb Irikat: AUDIO: „Ako môžete vytvoriť vládu, keď máte izraelské rozhodnutie ako nôž na krku?“ Dodajme, že izraelské vyhlásenie prišlo v čase, keď sa rokuje o zložení palestínskej vlády – po tom, čo bývalý premiér Abbas rezignoval, keď prehral mocenský zápas s Arafatom. Ešte raz hovorí Saíb Irikat: AUDIO: „Toto sa musí skončiť. Rozhodnutie sa musí zmeniť, aby dostalo šancu zostavenie vlády, aby dostala šancu cestovná mapa, aby dostal šancu mierový proces“. Jedným z dôvodov neurčitej reči izraelskej vlády je nepochybne postoj Spojených štátov. Washington je proti odsunutiu Arafata do exilu, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov: jednak neverí, že by to pomohlo, a sú tu aj hrozby teroristických organizácií, že v takom prípade by rozšírili útoky za hranice Izraela a palestínskych území. Otázka je, či ešte možno hovoriť o mierovom pláne, takzvanej cestovnej mape. Podľa viacerých pozorovateľov už zlyhala, podobne ako predtým dohody z Oslo. Myslí si to napríklad Murhaf Jouejati, pochádzajúci zo Sýrie a pôsobiaci na americkej univerzite Georgea Washingtona. AUDIO: „Ak nie je mŕtva, je vo vážnej kóme. Všetko nasviedča tomu, že zlyhala, okrem toho, že Bushova administratíva sa ju snaží resuscitovať“. Podľa Jouejatiho Washington neprinútil Izrael k ústretovým postojom voči Palestínčanom. Z inej strany sa na situáciu pozerá proizraelský expert z washingtonskej Organizácie pre blízkovýchodnú politiku Max Abrahms. Aj on si myslí, že cestovná mapa nemá veľké šance: AUDIO: „Prímerie nesplnilo úlohu, pretože sa neukázalo, že teroristi sú slabší alebo zmierňujú svoju ideológiu. Teroristické skupiny ho označovali slovom hudna, čo znamená krátkodobé taktické prerušenie bojov, aby sa pokračovalo neskôr. Pre Izrael to nebolo dostatočné“. V priebehu rastúceho napätia a diskusií o životaschopnosti cestovnej mapy ale jedna vec v tichosti pokračuje: výstavba bezpečnostnej bariéry, ktorou chce Izrael oddeliť obe komunity od seba. Tento múr bude zrejme jedným z výsledkov trojročnej palestínskej intifády. Jeden americký denník k tomu lakonicky citoval staré príslovie: dobré ploty robia dobrých susedov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...