Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. september 2003 Pomáha okupácia Iraku vojne proti terorizmu, alebo ju podnecuje? Jeremy Bransten, Peter Gabaľ Je okupácia Iraku nápomocná globálnej vojne proti terorizmu, alebo je jej na prekážku? Na prvé počutie znie táto otázka možno paradoxne, má však svoje opodstatnenie. O tému sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy Jeremy Bransten, pre slovenské vysielanie jeho článok spracoval Peter Gabaľ. Pred rokom americký prezident George Bush predstúpil pred svetových štátnikov na Valnom zhromaždení OSN a predložil im svoje dôvody pre zásah proti Iraku. Bush vyhlásil, že Saddám Husajn predstavuje vážnu hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť a vyzval svetovú organizáciu, aby schválila použitie sily. Zároveň však oznámil, že Spojené štáty sú v prípade potreby odhodlané použiť silu i bez súhlasu Spojených národov. Bushova argumentácia vychádzala z tvrdenia, že Saddám Husajn už získal a ďalej rozvíja zbrane hromadného ničenia. Neschopnosť koaličných jednotiek v Iraku nájsť tieto zbrane i päť mesiacov po okupácii krajiny uvádza do pochybností hlavné odôvodnenie vojenskej akcie. George Bush vtedy vyslovil i podozrenie o spojení medzi irackým režimom a teroristickou sieťou al-Káida, označovanou za páchateľa útokov na Spojené štáty, ktoré si v septembri 2001 vyžiadali viac než 3000 obetí. AUDIO: "Iracká vláda otvorene schvaľovala útoky z 11. septembra. Teroristi z al-Káidy ušli z Afganistanu a vieme, že sú v Iraku." Americká administratíva založila tieto tvrdenia napríklad na prítomnosti niekoľko sto bojovníkov teroristickej skupiny Ansar al-Islam v táboroch na severe Iraku. Väčšina z nich buď už odtiaľ ušla, alebo boli zabití počas koaličnej invázie do Iraku. No predpokladá sa, že odvtedy sa mnohí z nich do Iraku opäť vrátili. Spojenie medzi al-Káidou a bývalým irackým režimom však zostáva nepreukázané. V čase vojny sa expertom nepodarilo zistiť väčšiu prítomnosť nejakej inej medzinárodnej teroristickej skupiny na území Iraku ani preukázateľné prepojenie bývalého režimu s nejakou inou skupinou v zahraničí. Niektorí experti sa však obávajú, že takéto prepojenia sa vytvárajú práve teraz, a to paradoxne kvôli invázii do Iraku, napríklad vďaka chaosu, ktorý tu panuje po zvrhnutí Saddáma Husajna. Tvrdí to napríklad Jusuf Čuvejrí z Univerzity v britskom Exeteri, expert na moderné arabské štáty a otázky islamu. Podľa neho americké ozbrojené sily okupujúce Irak pôsobia ako magnet na celý rad protiamerických teroristických skupín. Jusuf Čuvejrí sa domnieva, že neschopnosť Spojených štátov nastoliť poriadok v postsaddámovskom Iraku vytvorila ideálne podmienky pre teroristov vstupujúcich do krajiny. AUDIO: "Američania jednoducho otvorili iracké hranice medzinárodným teroristom, v tom zmysle, že rozpustili irackú armádu, iracké bezpečnostné sily, a teraz môže ktokoľvek vstúpiť do Iraku z Iránu či Turecka, rovnako ako zo Sýrie, Saudskej Arábie a Kuvajtu, a nikto ho nezastaví. A je vskutku absurdné, že krajina bola spod pevnej kontroly diktatúry uvrhnutá do chaosu kvôli chýbajúcim plánom pre povojnový Irak." Že sekulárny Saddámov režim mal pred vojnou málo spoločného s islamskými radikálmi z al-Káidy, si myslí aj analytik otázok terorizmu Richard Evans z britského strediska Jane´s Terrorism Intelligence Center. Podľa neho však nie je jasné, do akej miery sa podarilo v okupovanom Iraku vybudovať kontakty medzi predstaviteľmi bývalého režimu a al-Káidy. AUDIO: "Na prvý pohľad je ťažko predstaviteľné, že by bin Ládin a jemu podobní mali mať niečo spoločné s režimom strany Baas a Saddáma Husajna. Aká je však situácia v Iraku dnes, je veľkou otázkou. Do akej miery by mohli pozostatky Saddámovho režimu a bezpečnostných síl s bojovníkmi džihádu, či je to Ansar al-Islam, al-Káida alebo ktokoľvek iný, zdieľať zbrane, výstroj, odborné znalosti?" Podľa Jusufa Čuvejrího je problémom priepustnosť hraníc. No na teroristické útoky, ktoré otriasajú Irakom v posledných týždňoch, nie je potrebné nadväzovanie konkrétnych vzťahov. AUDIO: "Nemusia sa zhodovať ani ideologicky ani filozoficky. Nemuseli sa vôbec stretnúť. Tí aj tí však majú zhodný cieľ: bojujú proti okupácii. Pracujú odlišnými metódami, opierajú sa o rôzne programy, ale zdieľajú rovnaký pohľad na to, čo sa deje v teréne. A nemyslím si, že by tu naozaj bola nejaká konkrétna koordinácia medzi Saddámom Husajnom na jednej, a Usámom bin Ládnom na druhej strane." Britský analytik Richard Evans pripúšťa, že spojenia medzi rôznymi teroristickými skupinami sú často iluzórne, nepochybná je však ich vzájomná inšpirácia pri vedení teroristických útokov: AUDIO: "Skrátka to, s čím sa teraz potýkame, je globálne islamské teroristické hnutie. Al-Káida, teda bin Ládin a malý kolektív jeho najbližších, sú len jednou súčasťou tohto hnutia. Hrozné množstvo útokov v týchto mesiacoch, deklarovaných v mene al-Káidy, s ňou podľa mňa nemali vcelku nič spoločné. Ale myslím si, že nasledujú jej ideológiu a že v rôznych častiach sveta nájdete radikálne islamské teroristické siete, ktoré by sa chceli vidieť ako súčasť tohto širokého, globálneho islamského frontu." Americká administratíva odmieta pochybnosti o správnosti svojho postupu v Iraku a Afganistane. Citujme ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý minulý týždeň pri spomienke na obete teroristických útokov 11. septembra vyhlásil: AUDIO: "Vieme, že ak neporazíme teroristov v Iraku, Afganistane, a po celom svete, budeme im čeliť tu, a zahynie omnoho viac nevinných mužov, žien a detí, práve tak ako vlastencov, ktorí ich chránia." Jusuf Čuvejrí z Univerzity v britskom Exeteri si však myslí, že americká vojenská prítomnosť v Afganistane a Iraku a to, čo sa javí ako neschopnosť amerických síl zabezpečiť v tam stabilitu, sa pre teroristov stáva výzvou: AUDIO: "Výsledkom toho je signál všetkým takýmto skupinám, že Amerika nemá inú jasnú stratégiu, než použitie hrubej sily, a reakciou na to je skôr rast než pokles teroristických útokov. Videli sme ich v Indoneézii i na Filipínach, po celom Blízkom východe, rovnako ako v samotnej Európe." Podľa Jusufa Čuvejrího pritom sila teroristických útokov rastie dokonca i napriek rastúcim bezpečnostným opatreniam.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...