Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. september 2003 Slepá ulička palestínsko-izraelského mierového procesu Jaroslav Rozsíval Situácia na Blízkom východe sa po odstúpení palestínskeho premiéra Mahmúda Abbása skomplikovala – Izrael odmieta rokovať s predsedom Palestínskej samosprávy Jásirom Arafatom, ktorého ignoruje aj Washington. Arafatov spor s reformne naladeným predsedom vlády bol nakoniec aj príčinou Abbásovho odchodu. Do premiérskeho kresla zasadol Arafatov nominant Ahmed Kurája. Dezignovaný palestínsky premiér Kurája odovzdal Jásirovi Arafatovi právomoc menovať väčšinu členov nového palestínskeho kabinetu. Ten sa však pravdepodobne stane príčinou ďalšieho zmrazenia izraelsko-palestínskych vzťahov. Izraelská vláda premiéra Ariela Šarona pohrozila predtým Arafatovi, že proti nemu zakročí, pokiaľ bude aj naďalej torpédovať snahy o palestínsko-izraelskú mierovú dohodu: Bývalý palestínsky premiér Abbás, ktorý mal nielen podporu Izraela, ale aj Bieleho domu, chcel totiž získať od palestínskeho zákonodarného zhromaždenia viac právomocí pre zakročenie proti teroristickým skupinám. Narazil však na odpor Jásira Arafata a jeho hnutia Fatah. Toto palestínske hnutie bude teraz pravdepodobne menovať ak nie všetkých, tak určite väčšinu z 24-och členov nového kabinetu – a to aj napriek tomu, že Izrael dal jasne najavo, že s „Arafatovou“ vládou nechce mať nič do činenia. Hovorca izraelského premiéra Ranaan Gissin však zdôraznil, že: Audio:"Nemáme v úmysle zabiť Jásira Asrafata, alebo ho deportovať. To sú možnosti, ale je tu celý rad opatrení, ktoré sa dajú prijať na odstránenie tejto prekážky mierového procesu. Aj udalosti posledných dvoch týždňov naznačujú, že Arafat je hlavnou prekážkou.“ Bezpečnostná rada OSN včera a dnes rokovala o návrhu rezolúcie, ktorá by zakázala Izraelu akékoľvek akcie, namierené proti palestínskemu vodcovi. Izraelský veľvyslanec pri OSN Dan Gillerman však obvinil Radu zo zaujatosti, pretože jej členovia sa zaoberali iba rezolúciou v prospech Palestínčanov a nebrali pritom do úvahy pokračujúce teroristické atentáty, namierené proti izraelským civilistom. Faktom však je, že mierový plán, známy ako Cestovná mapa, sa ocitol v slepej uličke, čo napokon skonštatoval aj splnomocnený vyslanec OSN pre Blízky východ Terje Roed-Larsen. Zo zlyhania mierových rokovaní pritom obvinil obe strany konfliktu. Hovorca izraelského premiéra Gissin vyhlásil, že Palestínčania majú teraz na výber: Buď sa pridajú k Arafatovi, alebo si vytvoria samostatný štát. Predstaviteľ židovského štátu už vari ani nemohol zaujať jasnejší postoj voči najvyššiemu predstaviteľovi Palestínčanov: Palestínsky štát s Arafatom mať nebudú, dodal Gissin. Arafat medzitým ponúkol Izraelu bližšie nešpecifikované prímerie: Podľa palestínskych predstaviteľov podporil takúto formu dohody s Izraelom aj Washington – s tým, že Ramalláh musí prijať proti teroristickým skupinám, ako Hamas, či Islasmký džihád, konkrétne opatrenia. Arafatov bezpečnostný poradca Džibril Radžúb vyhlásil, že jeho ľudia čoskoro svoju ponuku upresnia. Izrael však podľa neho musí zastaviť cielené útoky proti palestínskym radikálom. O tom, akým spôsobom zakročia proti organizátorom bombových útokov palestínske úrady, však nepovedal nič.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...