Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       24. september 2003 Diskusia o médiách v Iraku Jeffrey Donovan, Daniel Raus A teraz sa pozrime na tému, o ktorej sa diskutuje: Irak a médiá. Iracká vládna rada sa totiž rozhodla na dva týždne obmedziť činnosť a prístup k informáciám dvom arabských televíznym staniciam. Tvrdí, že ich spravodajstvo je tendenčné a podporuje násilie. Čo na to hovoria odborníci v Amerike, o to sa zaujímal spolupracovník Slobodnej Európy Jefrey Donovan. Jeho príspevok spracoval Daniel Raus. Znamená sloboda prejavu, že sa môže vysielať do éteru čokoľvek? Určite nie. Ako je to ale s dvoma arabskými televíziami v súčasnom Iraku? Známe satelitné stanice Al-Džazíra a Al-Arabia neváhajú odvysielať posolstvá arciteroristu Usámu bin Ládina, výzvy bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna na vojnu proti Američanom alebo vyjadrenia extrémistov, odhodlaných zabiť členov nového irackého vedenia. Je to ale dôvod na obmedzenie ich činnosti, alebo skôr porušenie krehkej slobody prejavu? Experti sa zhodujú v jednom: ak nastane výnimočná situácia, podobné opatrenia sú namieste. Otázkou teda je, či situáciu v Iraku možno hodnotiť ako výnimočnú. Vládna rada sa rozhodla na dva týždne viac menej demonštratívne zastaviť aktivity reportérov spomenutých staníc v Iraku. Oznámil to jej hovorca Entifádh Kvanbár: AUDIO: „Vládna rada vydala rezolúciu alebo dekrét zastaviť stanice Al-Džazíra a Al-Arabia kvôli ich podporovaniu etnických a náboženských rozdielov v Iraku, podpore politického násilia a zabíjania členov vládnej rady a príslušníkov koalície“. Sčasti ide zrejme o reakciu na atentát na členku vládnej rady, sčasti je to vyjadrenie vrcholnej nespokojnosti so spôsobom, akým tieto stanice informujú o udalostiach v Iraku. Dodajme, že katarskú Al-Džazíru viackrát kritizovali aj Spojené štáty a prezident Bush sa v tomto zmysle sťažoval tamojším predstaviteľom. Často totiž pôsobí dojmom, že je hlásnou trúbou teroristov. Za pozornosť stojí aj fakt, že jej kancelárie bola zatvorené v Jordánsku, Bahrajne, Líbyi, Maroku či Alžírsku. Zákaz zo strany irackej vládnej rady okamžite kritizovali dve novinárske organizácie: parížski Reportéri bez hraníc a newyorský Výbor na ochranu novinárov. S ich názorom sa stotožňuje Marylin Greeneová z washingtonského Výboru svetovej slobody tlače (World Press Freedom Committee): AUDIO: „Toto je zlý príklad demokracie, ktorý sa navyše deje v mene vytvárania novej demokracie“. Aj Greenová pripúšťa, že v extrémnych situáciách môžu nastúpiť neštandardné opatrenia. Podľa nej to ale nie je prípad Iraku: AUDIO: „Obmedzenie spravodajstva, založené na predpoklade niekoho, že môže vyvolať nenávistné činy, nie je, okrem extrémnych prípadov, dôvod na vypovedanie spravodajskej organizácie“. Ako Greenová dodáva, pokus o obmedzenie činnosti satelitných televízií aj tak nevyrieši podstatu problému: AUDIO: „Potlačenie diskusie o situácii neznamená, že potlačíte ľudské pocity“. Iný názor má John Samples zo známeho Cato Institute. Poukazuje na to, že vo všeobecnosti dáva demokracia slobodu každému prejavu, okrem toho, ktorý útočí na jej podstatu. Inými slovami demokracia nedáva slobodu k vlastnej samovražde: AUDIO: „Nemyslím si, že na to existuje jednoduchá odpoveď. Ale viem, že odpoveďou Spojených štátov je v týchto extrémnych situáciách to, že demokracia nie je súhlas so samovraždou“. Samples je presvedčený o tom, že v Iraku panuje celkom výnimočná situácia, a tá si žiada výnimočné opatrenia, inakšie sa stanú nádeje Iračanov obeťou teroristov a starého režimu. Potrebné je ale uvedomiť si dočasnosť podobných obmedzení. AUDIO: „Je to výnimočná situácia. Aj krajina, ktorá je najstaršou republikou sveta je v časoch extrémov ochotná pristúpiť k takýmto opatreniam. Ale zrejme je dôležité, že je to iba dočasne“. Krok irackej vládnej rady má hlavne demonštratívny charakter. Je to pokus o korekciu obsahovej stránky vysielania dvoch arabských televízií. Či má ale nádej na úspech, o tom možno pochybovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...