Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       25. september 2003 Miloševič obvinený v Srbsku Daniel Raus Bývalý srbský prezident Slobodan Miloševič čelí ďalšiemu obvineniu – a čo je dôležité, tento raz nie v Haagu, ale doma v Srbsku. Podľa prokurátora mal podiel na politických vraždách. Ako ale informuje Daniel Raus, samotné obvinenie sa stalo predmetom diskusií. Božie mlyny melú pomaly, ale o to dôkladnejšie. Tak sa aspoň javí prípad bývalého srbského a juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Ten čelí v Haagu obvineniam z genocídy a vojnových zločinov. Kruh okolo neho sa ale najnovšie uzatvára aj doma v Srbsku. Osobitný prokurátor Jovan Prijič ho totiž obvinil z podielu na vražde a na pokuse o vraždu dvoch politických konkurentov. V prvom prípade sa vražda uskutočnila. Obeťou bol človek, ktorý držal nad Miloševičom ochrannú roku v počiatkoch jeho kariéry – bývalý srbský prezident Ivan Stambolič. Práve on (ešte v časoch komunizmu) presadzoval Miloševiča do všetkých dôležitých funkcií. Jeho zverenec sa mu odmenil zákulisným prevratom a zmocnil sa sám prezidentskej funkcie. Stambolič sa stiahol z politiky až do roku 2000 - vtedy zvažoval kandidatúru proti Miloševičovi. Ten ho však dal, podľa prokurátora, zavraždiť. Čin vykonali piati členovia polovojenských jednotiek mafiána Lukoviča, zvaného Légia – ktorý v Miloševičovom režime šéfoval jednotkám špeciálneho určenia. Dostali za to 50 000 dolárov. Obeťou druhého pokusu o vraždu sa mal stať v októbri 1999 bývalý vodca srbskej opozície Vuk Draškovič. Do kolóny automobilov, v ktorej išiel, narazilo (zjavne zámerne) nákladné auto. Draškovič zázrakom prežil, v karambole ale zahynul jeho švagor a ďalší traja ľudia. Tajná polícia, ktorú vtedy viedol Radomir Markovič, sa snažila záležitosť ututlať. Už v júni 2000 potom nasledoval druhý neúspešný pokus o vraždu Draškoviča pri mori v Čiernej Hore. Dodajme, že dôkladné vyšetrovanie uvedených zločinov prišlo až po nedávnej vražde premiéra Zorana Djindjiča. Za ňou bol organizovaný zločin, prepletený s politickými štruktúrami. Za hlavného strojcu atentátu je považovaný spomenutý mafián Legia, ktorý je na úteku. Tragická udalosť bola totiž poslednou kvapkou, po ktorej pohár pretiekol a spustil sa rozsiahly záťah proti srbskému organizovanému zločinu. Z vraždy Stamboliča a pokusu o vraždu Draškoviča sú teraz obvinené aj ďalšie osoby. Okrem Miloševiča a mafiána Legiu je to napríklad bývalý šéf tajnej služby Radomir Markovič alebo šéf armády Nebojsa Pavkovič. Vuk Draškovič, ktorý zázrakom prežil dva pokusy o atentát, má ale k dikcii obvinenia výhrady. Vadí mu opatrná reč, podľa ktorej Miloševič vytvoril situáciu, v ktorej padli predmetné rozhodnutia. AUDIO: „Mali povedať veci tak, ako boli: že Slobodan Miloševič nariadil Markovičovi a Legiovi vykonať tieto zločiny“. Draškovič tvrdí, že Miloševič v skutočnosti nariadil viacero politických vrážd. Nataša Kandičová z belehradskej organizácie, sledujúcej ľudské práva, vidí obvinenie Miloševiča v domácich súvislostiach. Okrem zločinov voči ľuďom v Bosne či Kosove sa totiž jeho režim previnil aj na samotných Srboch: AUDIO: „Prokuratúra chce ukázať, že Miloševič nespáchal zločiny iba voči iným etnickým skupinám“. Kandičová ale varuje: bývalí Miloševičovi spojenci sú v Srbsku ešte stále silní a politická vôľa vyrovnať sa s minulosťou je minimálna. AUDIO: „Miloševič je preč, ale obhajcovia jeho politiky a praktík zostávajú v Srbsku“. Srbsko sa iba postupne vyrovnáva s nedávnou krvavou minulosťou, do ktorej ho zatiahol Miloševičov režim. Mnohí ľudia majú tvárou v tvár faktom pocit, že Srbi sa stali obetným baránkom. Miloševičovi socialisti označujú súd v Haagu dokonca termínom „politický teror“. Terajšie obvinenie Miloševiča v Srbsku je preto dôležitým, ale treba dúfať, že zďaleka nie posledným, krokom na ceste k vyrovnaniu sa s tienistou stránkou vlastných dejín.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...