Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       30. september 2003 Lídri turkménskej opozície sa snažia o medzinárodnú podporu Charles Carlson, Bruce Pannier a Anna Šišková, Slo Zástupcovia troch hlavných turkménskych opozičných strán pôsobiacich v exile ukončili trojdňové stretnutie v Prahe záväzkom, že spoločnými silami vytvoria parlamentnú demokraciu v Turkménsku. Na stretnutí sa zúčastnili bývalý minister zahraničných vecí Avdy Kulijev zo Zjednotenej demokratickej opozície, Alexander Dodonov z opozičného hnutia Vatan a Nurmuhammed Hamanov z Turkménskeho ľudovodemokratického hnutia. Turkménski opoziční lídri sa dohovorili, že sa zjednotia a vytvoria tak opozičný Zväz demokratických síl. Jeho hlavným cieľom bude zbaviť Turkménsko diktatúry prezidenta Saparmurata Nijazova. Kto bude nový opozičný zväz viesť zatiaľ nie je jasné. Podľa Kulijeva sa bude opozícia riadiť tromi hlavnými princípmi. „Dohovorili sme sa, že naša spoločná snaha sa bude riadiť tromi princípmi – princípmi demokracie, slobody prejavu a rešpektovania ľudských práv.“ Dodal, že Turkménsko potrebuje novú ústavu a že opozícia na pracuje na jej návrhu. Predstavitelia novej opozičnej strany si stanovili veľmi odvážny cieľ. Hovorí Alexander Dodonov z opozičného hnutia Vatan: „Dúfam, že do roka a do dňa nebude turkménska opozícia opozíciou, ale že bude viesť proces demokratizácie Turkménska.“ Režim súčasného prezidenta Nijazova, ktorý sa nechá oslovovať ako otec všetkých Turkménov, je považovaný za najrepresívnejší na území bývalého Sovietskeho zväzu. Turkménsko je jedinou post-sovietskou krajinou, kde je zakázaná akákoľvek forma fungovania opozície. Hovorí Vitalij Ponomarev z moskovského Centra pre ľudské práva. „Zrejme už viete, že situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv je v Turkménsku katastrofálna. Zároveň je to jediná bývalá sovietska republika, kde otvorene nemôže pôsobiť opozícia a ani aktivisti v oblasti dodržiavania ľudských práv. Neexistuje dokonca ani len náznak že by Nijazov, ktorý osobne kontroluje všetky mocenské štruktúry, pristúpil aspoň na minimálny dialóg s medzinárodným spoločenstvom. Opoziční predstavitelia na svojom stretnutí v Prahe vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby uvalilo hospodárske a politické sankcie voči turkménskej vláde. Podľa nich je potrebné vyvíjať medzinárodný tlak, aby Nijazov umožnil pracovníkom Medzinárodného Červeného kríža navštíviť politických väzňov v Turkménsku. Medzi nimi sú napríklad dvaja bývalí šéfovia turkménskej diplomacie. Obaja boli zadržaní za údajný pokus o atentát na Nijazova, ku ktorému došlo minulý rok v novembri. V tvrdeniach turkménskej vlády však v tejto veci existuje celý rad nezrovnalostí. Niektorí analytici dokonca spochybňujú, či vôbec k pokusu o atentát došlo. Lídri exilovej turkménskej opozície zároveň počas stretnutia v Prahe vyzvali úrady vo svojej vlasti, aby zrušili štatút doživotného prezidenta a aby vypísali spravodlivé a slobodné parlamentné voľby za účasti medzinárodných pozorovateľov. Či bude najnovšia iniciatíva turkménskej opozície účinná sa zatiaľ nedá povedať. Predchádzajúce snahy opozičných skupín o nájdenie aspoň spoločného stanoviska zlyhali a Nijazov má kontrolu nad krajinou pevne v rukách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...