Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. september 2003 Vznikne spoločná politika EÚ voči Blízkemu východu? Gabriel Sedlák Ministri zahraničných vecí Európskej únie venovali väčšiu časť svojho včerajšieho stretnutia tzv. širšiemu Blízkemu východu, pod ktorým sa rozumie izraelsko-palestínsky konflikt ako aj ďalšie miesta, vyvolávajúce napätie - Irak a Irán. Táto oblasť začína byť vnímaná ako hlavná výzva pre rodiacu sa spoločnú zahraničnú politiku Európskej únie. Predstavitelia Európskej únie považujú otázky blízkovýchodného mierového procesu, Iraku a Iránu za aspekty toho istého problému. Hoci tvorba spoločnej „širšej blízkovýchodnej politiky“ únie môže trvať ešte pomerne dlho a jej možnosti sú obmedzené, angažovanosť pätnástky v tejto oblasti sa zvyšuje. Pokiaľ ide o Irak, členské štáty únie už v podstate prekonali rozpory zo začiatku roka vyvolané rozdielnymi postojmi k vojne v Iraku. Dnes viacmenej spoločne podporujú myšlienky ústrednej úlohy OSN pri obnove Iraku a čo najrýchlejšieho prechodu moci do rúk Iračanov. Ako včera povedal komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten, je jasné, že Európska únia prispeje na rekonštrukciu Iraku. AUDIO: "Hlavná vec, o ktorej sme hovorili, sú prostriedky, ktoré by podľa nás maximalizovali príspevky nielen od Európy, ale od medzinárodných prispievateľov ako celku. Hovorili sme o vytvorení multilaterálneho nezávislého zvereneckého fondu, fungujúceho nezávisle od rozvojového fondu pre Irak, ktorý je riadený medzinárodným koaličným správcom, bol by však s ním úzko koordinovaný.“ Predstavitelia Európskej únie včera konštatovali, že stabilita, zvýšená bezpečnosť a prechod moci v realistickom čase prispejú k rastu finančnej pomoci pre Irak. Európska komisia sa pripravuje oznámiť príspevok vo výške 200 miliónov eúr z rozpočtu únie. Týka sa iba roku 2004 a má byť doplnkom k tomu, čím prispejú jednotlivé členské štáty osve. Celková čiastka by sa mala rovnať zhruba tomu, čo od Európanov dostáva každoročne Afganistan. Ak to bude pravda, nebude to spĺňať očakávania Spojených štátov. Podľa niektorých pozorovateľov komisár Patten sám trocha spochybnil slová o maximalizácii pôsobenia únie v Iraku, keď zároveň hovoril o tom, že koncom budúceho roka bude Irak nezávislý, demokratický a suverénny, schopný zorganizovať vlastnú darcovskú konferenciu. Pokiaľ ide o Irán, ministri zahraničných vecí únie boli konfrontovaní s vlastným bojovným tónom z júla tohto roka, kedy dali Iránu čas do septembra na to, aby pripojil svoj podpis na protokol OSN, umožňujúci vopred neohlásené inšpekcie jadrových zariadení. V prípade, že sa tak nestane, mal Irán čeliť ukončeniu rozhovorov o lukratívnych obchodoch. Činitelia únie včera vyhlásili, že im nezostáva nič iné ako vyčkať do konca októbra, teda do termínu, ktorý ako ultimátum pre Irán stanovila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Ministri pätnástky včera oznámili, že Irán súhlasil s dialógom o ľudských právach so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorý by sa mal uskutočniť o niekoľko dní v Bruseli. Podujatie, ktoré je chápané ako prejav dobrej vôle Teheránu, sa však žiaľ má uskutočniť za zatvorenými dverami. Tretím aspektom „širšej blízkovýchodnej politiky“ únie je samotný blízkovýchodný mierový proces. Ministri vyzvali na väčšiu spoluprácu medzi Spojenými štátmi, OSN, Európskou úniou a Ruskom, teda členmi kvarteta, podpísaného pod mierovým plánom, známym ako cestovná mapa. Hovorí šéf zahraničnej politiky únie Javier Solana. AUDIO: „Vyslanci kvarteta sa budú stretávať pravidelne priamo v oblasti, aby mohli spoločne raz alebo dvakrát za mesiac pripravovať analýzy. Každý mesiac teda môžeme mať vyčerpávajúcu správu. A to nielen od zástupcov jednotlivých členov kvarteta, ale od kvarteta ako celku, a budeme ju môcť počuť na pravidelnom každomesačnom stretnutí ministrov zahraničných vecí.“ Ako Solana dodal, únia očakáva, že nová palestínska vláda Ahmeda Kuráju poverí skupinu ľudí pre spoluprácu s vyslancami kvarteta. Podľa Franca Frattiniho, šéfa diplomacie v súčasnosti únii predsedajúceho Talianska, dali ministri Izraelu jasne najavo, že by sa mal vyvarovať akcií, ktoré by boli prekážkou dialógu. Zároveň ale Izraelu priznal právo na sebaobranu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...