Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. október 2003 V Ríme sa v sobotu začne dôležitý proces prijímania európskej ústavy Daniel Raus V sobotu sa otvorí v Ríme medzivládna konferencia členských a kandidátskych krajín Európskej únie. Začne sa tým mimoriadne dôležitý proces, ktorého výsledkom by mal byť – v ideálnom prípade – jednotný názor na budúce usporiadanie únie. K ideálu je ale ďaleko. Hlavne malé štáty nesúhlasia s navrhovanými zmenami. To, že by mala mať Európska únia svoju ústavu, je v zásade dobrá myšlienka. V určitom štádiu integrácie sa potreba takéhoto dokumentu nutne ukáže. Okamžite sa ale vynárajú dve kardinálne otázky: ako má budúca ústava vyzerať a kto o nej má rozhodovať. Všetko súvisí samozrejme so starým známym zápasom dvoch koncepcií: britskej a nemecko-francúzskej. Zdržanliví Briti uprednostňujú predstavu únie ako združenia zvrchovaných štátov. Nemci a Francúzi chcú vidieť čosi ako európsky superštát. V poslednom čase vstupujú na scénu aj malé štáty. Boja sa, že nová ústava by mohla obmedziť ich vplyv. Okrem tradičného britsko - francúzsko-nemeckého delenia teda existujú aj iné postoje medzi malými a veľkými krajinami. To vytvára dostatočne zložitú situáciu, aby sa nedalo na ničom dohodnúť. Poľský analytik Alexander Smolar poznamenáva, že budúci členovia únie, teda aj Slovensko, majú bližšie k malým členom: AUDIO: „Ostrá deliaca čiara existuje medzi veľkými a malými krajinami a zdá sa, že prekonať ju nebude jednoduché. Po prvý raz sa 18 alebo 19 malých štátov spája. Stretli sa v Prahe a v New Yorku, aby vyjadrili svoje požiadavky“. Dodajme, že zástancami voľnejších vzťahov v Európskej únii sú napríklad Dánsko a Švédsko. Ich pohľad na vec sa blíži postojom krajín zo strednej Európy – Česka, Slovenska, Maďarska alebo Poľska. Ešte raz hovorí Alexander Smolar: AUDIO: „Máte krajiny, ako Nemecko, ktoré sú federalistické, a iné, ako Britániu, a tiež malé a novoprichádzajúce štáty, ktoré sú v princípe skôr proti silnej únii a chcú si ponechať čo najviac suverenity“. Na stole je však návrh európskej ústavy, ktorý vypracoval takzvaný Konvent pod vedením bývalého francúzskeho prezidenta Giscarda d´Estainga. Na jeho prácu zazneli viaceré sťažnosti a isté obavy vyvoláva fakt, že rokovania sa začali nezáväzne, ale v istom momente začali byť predkladané ako jediná možnosť. Psychologicky to vytvára pocit tlaku, voči ktorému pociťujú hlavne občania menších štátov čoraz väčšiu alergiu. Na to poukazuje politológ Gabriel von Toggenburg, žijúci v Taliansku“ AUDIO: „Bola to myšlienka Giscarda d´Estainga, ktorý povedal, že štáty, ktoré nedokážu ratifikovať zmluvu, budú vytlačené z nového systému. Právne je ťažké si to predstaviť, ale politicky povedal, že štáty, ktoré robia problémy, nemôžu byť súčasťou nového systému únie“. Hlavné zmeny by sa mali nastať v roku 2009, teda 5 rokov po rozšírení únie na 25 členov. Malým štátom sa nepáči to, že by už nemala každá krajina svojho komisára v európskej komisii, čo je fakticky európska vláda. V hre je aj faktická strata práva veta. Rozhodovať by sa malo väčšinovo. Potrebná by mala byť nadpolovičná väčšina štátov a 60 percent obyvateľov únie. Otázniky vyvoláva aj funkcia európskeho ministra zahraničných vecí – čo je rozdiel oproti prezidentovi únie, s ktorým v podstate všetci súhlasia. Keď sa k tomu prirátajú zmeny v rotujúcom predsedníctve únie, možno konštatovať, že malé štáty pociťujú voči návrhu ústavy minimálne nadšenie. Na Slovensku toľko diskutovaná preambula a zmienka o kresťansko – židovských koreňoch je iba malou (aj keď nie nedôležitou) časťou otvorených otázok. Prijímanie ústavy je pritom krehký proces. Viaceré krajiny chcú napríklad usporiadať na niektoré otázky referendum. Stačí, aby jedno dopadlo negatívne a celý proces sa vráti do Bruselu. Skeptici navyše varujú, že krach ústavy by mohol zastaviť prijímanie nových členov. Únia, ktorá by mala 25 členov, by sa totiž nemusela na ničom dohodnúť. Krajní pesimisti hovoria dokonca o jave, ktorý ešte nenastal: že niektorá krajina bude chcieť z únie vystúpiť. To všetko ale treba ponechať budúcnosti. Európska únia má dobre zabehaný úzus prijímania kompromisu tam, kde je dohoda možná, a odsúvania problému tam, kde priestor pre dohodu nenastal. Isté ale je, že celý proces bude pre silné nervy – hlavne tých, kto budú sedieť na rokovaniach. Vlastné záujmy ale presadzovať treba, inakšie by sa mohlo stať, že Slovensko po vstupe do únie zistí, že tam nemá nič, okrem povestnej hviezdičky a stoličky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...