Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. október 2003 Kontroverzie okolo vypracovania ústavy Iraku Miroslav Neoveský Zatiaľ čo iracký výbor pre vypracovanie návrhu ústavy pre postsaddámovský Irak robí prvé kroky, vynorili sa kontroverzie medzi šiítmi, sunitmi a Kurdmi o tom, kto by vlastne mal byť v takejto skupine. Príspevok s použitím materiálu spravodajcu Slobodnej Európy Rona Synovitza pripravil Miroslav Neoveský. Časť medzinárodného spoločenstva na čele s Francúzskom požaduje urýchlené odovzdanie moci Iračanom. Washington však považuje vypracovanie a ratifikovanie ústavy irackým ľudom za životne dôležitú podmienku odovzdania moci demokraticky zvolenej vláde v Bagade. Očakáva, že 24-členný iracký ústavný výbor by mal čoskoro predložiť Irackej vládnej rade svoje odporúčania toho, ako a kto by mal byť poverený vypracovaním návrhu ústavy. Americkí činitelia dúfajú, že návrh by mohol byť vypracovaný tak, aby ho bolo možné niekedy na budúci rok predložiť irackému ľudu na schválenie. Minister zahraničných vecí Spojených štátov Colin Powell minulý týždeň povedal, že skupina odborníkov by mohla byť zložená tak, aby do šiestich mesiacov dokončila vypracovanie návrhu ústavy. Členovia irackého ústavného výboru však teraz oznámili, že ich rokovania uviazli na otázke, či by členovia skupiny, pracujúcej na návrhu ústavy, mali byť volení alebo menovaní, alebo či by sa pri ich výbere mala použiť kombinácia oboch spôsobov. Podľa nich je nepravdepodobné, že sa im podarí vypracovať návrh ústavy do jedného roka. A aj keby sa návrh podarilo vypracovať do šiestich mesiacov, tak podľa mienky členov výboru by sa voľby a teda vytvorenie irackej vlády neuskutočnili skôr, ako v roku 2005. Hovorca predchádzajúceho predsedu Irackej vládnej rady Ahmada Šalabiho Entifád Qanbar to podčiarkol, keď podľa jeho slov Iračania budú potrebovať čas na to, aby sa aspoň v zásade dohodli základnom rámci demokratického Iraku a doslova dodal, „nemyslím si, že šesť mesiacov bude stačiť“. A americký administrátor Paul Bremer minulý piatok v tejto súvislosti poznamenal, že „hoci šesť mesiacov sa vidí byť rozumnou lehotou, tak tu nie sú stanovené nijaké konečné termíny.“ Zoči voči tejto situácii sa vidí, že aj minister zahraničných vecí Colin Powell ustúpil od svojich skorších výrokov, keď okrem iného povedal: AUDIO „Všetci chceme návrat zodpovednosti za vládu v krajine do rúk Iračanov čo možno najskôr. Najhoršou vecou, akú by sme mohli urobiť by bolo unáhliť tento proces, pretlačiť ho veľmi rýchlo a odovzdať moc do rúk vlády, ktorá nebude mať legitimitu alebo schopnosť vládnuť. To by bol zaručený recept pre neúspech.“ Kontroverzie o tom, ako by mala byť vytvorená skupina pracujúca na návrhu ústavy sú poznamenané aj rozpormi medzi náboženskými a etnickými skupinami. Väčšina šiítov rešpektuje rozhodnutie prominentného šiítskeho klerika ajatoláha Aliho al-Sistaniho, z leta tohto roku, podľa ktorého musí byť 100 až 150 členná skupina, ktorá bude vypracovávať návrh ústavy, zvolená. Podľa Sistaniho malo by sa uskutočniť aj sčítanie ľudu, aby potvrdilo, že šiíti tvoria 60 až 65 percentnú väčšinu obyvateľstva Iraku. Oproti tomu suniti a Kurdi vo výbore vyslovujú výhrady proti voľbe členov skupiny, pracujúcej na návrhu ústavy, lebo by to podľa nich dovolilo šiítom, aby v skupine dominovali, čoho výsledkom, ako sa obávajú, by bola Islamská republika. Podľa Saada Šakira, jedného z vedúcich činiteľov sunitov, by mali byť členovia ústavodarného zhromaždenia menovaní, lebo za súčasnej bezpečnostnej situácie v Iraku nie je možné zaručiť naozaj slobodné a spravodlivé voľby ústavodarcov. Neexistuje volebný zákon, zákon o registrácii voličov, či hodnoverné voličské zoznamy. Prominentný iracký Kurd Fuad Massum , ktorý súčasnému prípravnému výboru predsedá k tomu dodal: AUDIO „Ak by členovia ústavodarného zhromaždenia mali byť volení, tak len príprava týchto volieb si vyžiada minimálne 18 mesiacov. A to je najkratší termín. Ak by sme mali postupovať na základe sčítania ľudu, tak len jeho príprava zaberie viac ako dva roky. A ak budeme postupovať cestou čiastočného zvolenia alebo menovania členov ústavodarného zhromaždenia, ústavných právnikov, expertov a politikov, tak tento proces potrvá minimálne šesť až sedem mesiacov.“ Takže, vyhliadky na rýchle odovzdanie moci do rúk Iračanov sa stále viacej vidia byť skôr „hmlistou vidinou“.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...