Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. október 2003 Pôjdu tureckí mieroví vojaci do Iraku? Daniel Raus V Iraku sa rieši dilema, či tam majú prísť tureckí vojaci. Washington ich nasadenie žiada a Ankara ho odsúhlasila. Vec má ale háčik: Turecko je susednou krajinou Iraku a domáca vládna rada je proti príchodu vojakov od ktorýchkoľvek susedov. Predbežne sa zdá, že zvíťazí pragmatický pohľad Američanov. Ako ale konštatuje Daniel Raus, nebude to bez diskusií. Pred vojnou v Iraku panovali obavy, či pád Husajnovho režimu nebude sprevádzať rozpad krajiny. Jej hranice totiž kedysi stanovili Briti, pričom ignorovali napríklad nároky Turkov, ktorým sa práve rozpadla Osmanská ríša. Irak je plný národností a náboženských skupín, ktoré udržať pokope nie je jednoduché. Katastrofický scenár sa našťastie nekonal. Vnútorná roztrieštenosť Iraku ale vážne spomaľuje jeho obnovu. Ukázala to otázka nasadenia tureckých vojakov. Kurdi na severe ich zásadne odmietajú a vidia v tom krok na obmedzenie ich autonómie. Tvrdia, že vojaci zo žiadnej susednej krajiny by nemali vstupovať na irackú pôdu. Washington ochotu Turkov naopak víta. Potrebuje zmenšiť svoje bremeno a je zrejmé, že 10 000 tureckých vojakov by v tomto smere pomohlo. Hovorca State Departmentu Richard Boucher poukazuje na to, že zásadné stanovisko nevydal oficiálny reprezentant Iraku, tamojšia vládna rada. AUDIO: "Nebolo žiadne rozhodnutie, vyhlásenie ani rezolúcia vládnej rady. Zazneli iba názory jeho jednotlivých členov“. Ako Richard Boucher dodal, Washington sa snaží o celej záležitosti s Iračanmi diskutovať, je ale čosi iné, keď jednotliví členovia vyjadrujú osobný názor, a keď sa vládna rada dohodne na jednom stanovisku. AUDIO: „Hovoríme s nimi, spolupracujeme s nimi. Vieme tak ako vy, že mnohí majú na túto otázku rôzne názory. Ale kým sa nevyjadria ako jeden orgán, alebo skupina, predstavujúca vysokú väčšinu, môžete to považovať za vec, o ktorej sa iba diskutuje“. Kuriózne je, že iracká vládna rada je názorovo rovnako rozdelená, ako celý Irak. K príchodu Turkov sa nadšene vyjadruje zástupca Turkménov, žijúcich v kurdských oblastiach (teda akejsi menšiny v menšine). Na druhej strane zástupcovia Kurdov sú zásadne proti. Posledné slovo pritom nemá vládna rada, ale civilný správca Iraku, Američan Paul Bremer. Lenže ani on nechce rozhodnúť bez súhlasu irackých partnerov – podkopal by tým aj tak biednu autoritu, ktorú doma majú. Bývalý predstaviteľ amerického State Departmentu David Phillips tvrdí, že budovanie autority rozhádanej vládnej rady je dôležité a rešpekt voči nej by mal byť súčasťou plánu na odovzdanie Iraku Iračanom: AUDIO: „Ak neberieme vážne dôveryhodnosť a zodpovednosť vládnej rady, potom je jasné, že nemáme plán na obnovenie irackej suverenity. A všetko bude oveľa ťažšie v budúcnosti“. Aj David Phillips ale uznáva, že kompromis by bol ťažký, najmä ak by sa vládna rada dohodla na odmietavom postoji. AUDIO: „Neviem, ako v tom dosiahnuť kompromis. Vládna rada nechce Turkov bez ohľadu na to, kde by boli rozmiestnení, a koalícia trvá na ich nasadení. Ako to dať dokopy, keď na kompromis je malý priestor? Američania chcú riešiť spor tým, že tureckí vojaci by neboli rozmiestnení v citlivých kurdských oblastiach, ale v takzvanom sunitskom trojuholníku pri Bagdade. Je ale zrejmé, že ich prítomnosť kdekoľvek v Iraku má symbolický význam. Preto tiež Ankara ich vyslanie hladko odhlasovala. Za poznámku stojí fakt, že tureckí vojaci v Iraku dávno sú. Už počas vojny obsadili pásmo pri tureckých hraniciach s poukazom na ochranu proti kurdským extrémistom zo Strany kurdských pracujúcich. Mimochodom, tá nedávno ukončila prímerie voči Turkom, čím nahnala Ankare vodu na mlyn. Dá sa predpokladať, že 10 000 tureckých vojakov do Iraku príde. Americký prezident Bush potrebuje rozšíriť misiu, zvýšiť bezpečnosť a rozložiť náklady na viacero krajín. Turecko je, okrem iných vecí, jedinou islamskou krajinou v NATO – aj tu je symbol jeho prítomnosti dôležitý. Kompromis v rozhádanej irackej vládnej rade sa napriek tomu bude ťažko hľadať. Podobne to bude ale asi aj v iných otázkach. Kým Iračania dokážu spravovať svoju krajinu, uplynie ešte veľa vody v Tigrise aj Eufrate. Jeffrey Donovan a Daniel Raus, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...