Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       10. október 2003 Bagdad po 5 mesiacoch: ulice čistejšie, ale málo bezpečné Valentinas Mite, Peter Gabaľ Korešpondent Slobodnej Európy Valentinas Mite sa po piatich mesiacoch vrátil do Bagdadu, kde vtedy sledoval dianie počas vojny a bezprostredne po skončení veľkých bojov, ako ho americký prezident Bush deklaroval 1. mája. Aké sú dojmy s týmto časovým odstupom? Podľa nášho korešpondenta zmiešané. Dnes Bagdad vykazuje viaceré známky toho, čomu sa vraví normálny životu. Zároveň sa však bez priveľkého zveličovania dá tiež povedať, že smrť číha na každom rohu. Reportáž Valentinasa Miteho spracoval Peter Gabaľ. Bagdad vyzerá rozhodne lepšie, než v máji či júni. Ulice sú čistejšie. Zvyšky vojenských objektov, zničených počas vojny, sú väčšinou odpratané. Na uliciach vidieť viac irackých policajných hliadok a menej amerických vojakov. Ženy a deti sa prechádzajú po uliciach. Ale k idylke má iracká metropola ďaleko. Vo vzduchu je napätie a pach nebezpečenstva. Hotely sú obkolesené betónovými zábranami a ostnatými drôtmi, podobné chránené uvidíte i sídla politických strán, náboženské organizácie či mešity. Ochranky vládnych úradov a bánk sú vyzbrojené samopalmi i guľometmi. Bagdad sa len naoko tvári ako normálne mesto, tvrdí Úm Zaharová, 25-ročná obyvateľka bohatej bagdadskej štvrte al-Mansúr. Podľa vlastných slov sa cíti rozhodne menej bezpečne, než pred piatimi mesiacmi, a najhoršie podľa nej je, že otázkou života a smrti sa stáva to, či máte šťastie, alebo prosto smolu. AUDIO: "Pred piatimi mesiacmi útočili len na Američanov, na miesta, kde sa nachádzali. Teraz sa cítime ohrození kdekoľvek. Cítime sa v nebezpečí na uliciach. Necítime sa bezpeční ani doma. Myslím na tie výbuchy na trhoviskách. Útočili na Američanov, ale zasiahli ľudí, ktorí boli okolo. Je to tu oveľa nebezpečnejšie ako predtým." Ženy sa vrátili do ulíc, lebo jednoducho nemôžu sedieť večne doma, potrebujú nakúpiť, vziať deti do školy a späť. "Nechcem zostať s deťmi uväznená doma," hovorí Úm Zaharová. Ale faktom je, že rôzne útoky sú na dennom poriadku. Len vo štvrtok zahynulo osem ľudí a okolo 30 bolo zranených, keď do budovy policajnej stanice cielene narazilo auto naložené výbušninami – päť z obetí pritom boli civilné osoby. V ten istý deň bol pred svojím domom zastrelený španielsky diplomat. Majiteľ obchodíka s tovarom rôzneho druhu, no najmä kobercami, striebrom a bižutériou si zase pochvaľuje, že ho nikdy nevykradli, ale pod pokladňou má pre istotu kalašnikova. Situácia v Bagadade sa možno pomaličky zlepšuje, pripúšťa obchodník menom Rijád, ale vojna podľa neho predsa len stále číha doslova za rohom: AUDIO: "Počuli sme správy o bombe, ktorou sa pokúsili zabiť amerických vojakov na ulici, ktorú veľmi dobre poznáme - a ktorá nie je príliš ďaleko od nás." Za to, čo sa zlepšuje, patrí podľa Rijáda vďaka irackej polícii. Je v uliciach mesta veľmi viditeľná. Aj keď sa jej celkom nedarí zvládať dopravu. Kvôli výpadkom prúdu svetelná signalizácia obvykle nefunguje a vodiči ignorujú pravidlá cestnej premávky. V uliciach viac než 5-miliónového rušného mesta sú preto dopravné zápchy častým javom a cesta z jedného konca Bagdadu na druhý môže trvať i celé hodiny. Rijád si napokon pochvaľuje políciu i pre snahu bojovať so zločinom – výskyt najmä zlodejských gangov je v Bagdade predsa len hojný. A neľahké je i kontrolovanie áut – najmä či sa v nich neprevážajú zbrane. Najmenej desatina automobilov jazdí bez poznávacích značiek. Ich majitelia tvrdia, že auto práve doviezli z cudziny a nemajú s tým čo urobiť, žiaden úrad sa totiž v súčasnosti nezaoberá registráciou a vydávaním ŠPZ-iek. Skutočným dôvodom je ale obvykle používanie neidentifikovateľných áut na nekalé účely. Aj 30-ročný živnostník Vahíl si prítomnosť irackých policajtov na uliciach pochvaľuje. Cíti sa kvôli tomu bezpečnejší, ale má ešte iný dôvod: podľa neho je tak Bagdad opäť trochu irackejší, i keď nie celkom. Má totiž pocit, že svoju vlasť už stratil: AUDIO: "Pociťujem to, že oni – cudzinci – vstúpili do krajiny. Cítim, že moju krajinu zachvátili cudzinci a že je rozdelená na sto kúskov." Vahíl priznáva, že nenávidí amerických vojakov a tvrdí, že nikdy nebude v krajine pokoj a bezpečie, pokiaľ neodídu z Iraku. Presne opačne sa na vec díva muž podobného veku, ktorý sa predstavil ako Akíl. Pripúšťa, že ľudia sa hnevajú na Američanov, lebo pri obnovovaní poriadku a bezpečnosti v hlavnom meste postupujú príliš pomaly. Chceme žiť v pokoji a mieri a dochádza nám trpezlivosť, hovorí Akíl. Podľa neho ale ľudia v niečom Američanom i krivdia – ako keby zabudli, že počas Saddámovho režimu sa nemohli nikdy cítiť bezpečne. "Dobre si pamätám, že jeho milície mohli hocikedy vtrhnúť do môjho domu a uväzniť ma pre nič, rozhodne sa teraz cítim bezpečnejšie," hovorí Akíl, a pripisuje minulému režimu i vinu za to, čo sa deje teraz: AUDIO: "Saddám vypustil kriminálnikov z väzníc – to je dôvod, prečo teraz nie sme v bezpečí."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...