|
|
| |
|
Dnes je streda, 23. júl 2008 |

|
|

|
13. október 2003
|
Izrael zničil tunely v Gaze v obavách zo zbraní, ktoré sa tadiaľ mali pašovať
|
Daniel Raus
|
Minulý týždeň sa rozhodol Izrael zlikvidovať tunely, o ktorých tvrdí, že nimi Palestínčania pašovali zbrane. Vyvolalo to tvrdé reakcie, Palestínčania sú ale zjavne ochromení vlastnými vnútornými vzťahmi. Nikto sa nedokáže postaviť šéfovi samosprávy Jásirovi Arafatovi. Už druhý premiér sa chystá odísť.
Koncom minulého roku došlo k vážnemu incidentu v africkej Keni. Izraelské civilné lietadlo sa vracalo z Mombasy do Tel Avivu a krátko po štarte bolo takmer zasiahnuté prenosnými raketami. Pasažieri iba o vlások unikli istej smrti.
Verejnosť na tento horor po čase zabudla, nezabudli naň ale izraelské bezpečnostné sily. Dodnes im naháňa strach predstava, že by podobné rakety získali extrémisti na palestínskych územiach.
Keď teda izraelská vláda dostala správu, že zásielka podobných zbraní práve prichádza do pásma Gazy, prikročila k okamžitej akcii. Rozhodla sa (aj za cenu kritiky zo strany svetovej verejnosti) zničiť trasu, ktorou mali zbrane prísť: tajné tunely z Egypta do Gazy.
O tuneloch sa hovorilo doteraz iba sporadicky. Izrael sa na ne sťažoval, ale nikto príliš nepočúval. Ťažkosť celej akcie spočívala v tom, že prakticky nemohla prebehnúť bez obetí. Tunely bol totiž postavené rovno v utečeneckom tábore Rafah, ktorý je v skutočnosti mestom, ležiacim priamo na hraniciach s Egyptom. Ústili do domov, v ktorých bývali ľudia.
Na okraj dodajme, že Izrael sa obáva, že raketami by sa z Gazy dali zostreliť lietadlá, štartujúce alebo pristávajúce z Tel Avivu.
Palestínčania akciu, ktorá sa začala v noci zo štvrtku na piatok, tvrdo odsúdili. Za všetkých hovoril minister Saíb Irikat:
AUDIO: „Čo najdôraznejšie odsudzujeme izraelský vpád do utečeneckého tábora Rafah, ktorý zapríčinil smrť ôsmich Palestínčanov a zranil 77. Desať domov bolo zdemolovaných. Sme presvedčení, že ide o jasné zločiny, páchané Izraelom. A neviem, či to nemáme považovať za začiatok opätovnej okupácie Gazy“.
Palestínski extrémisti reagovali odpálením dvoch rakiet z Gazy do južného Izraela. Rakety nikoho nezranili a skončili v púšti. Nie sú ani zďaleka také nebezpečné, ako údajná dodávka, ktorá mala prísť tunelom z Egypta.
Spomenuté udalosti sú však iba časťou problémov. Celková situácia vyzerá tak, že najmocnejším mužom v radoch Palestínčanov zostáva šéf samosprávy Jásir Arafat. Teda presne ten človek, s ktorým odmietajú rokovať Izrael aj Spojené štáty.
Jeho sila sa opäť preukázala, keď fakticky oznámil svoju rezignáciu už druhý palestínsky premiér: po Mahmúdovi Abbasovi aj Ahmed Kurája. Jeho oznam bol doslova šokom:
AUDIO: „Táto vláda bude pokračovať 20 až 25 dní, a potom príde nová vláda s novým premiérom“.
Príčinu vlastného odchodu nechcel Kurája vysvetliť. Je však zrejmé, že má do činenia s mocenským zápasom medzi ním a Jásirom Arafatom. Išlo konkrétne o obsadenie ministerstva vnútra, ktorý by ovládal palestínske bezpečnostné zložky. A toho sa Arafat nechce vzdať.
Čo teda môže nasledovať? Zrejme nič. Zmena postojov Washingtonu či Izraela voči Arafatovi sa očakávať nedá. A oslabenie Arafata medzi Palestínčanmi zrejme tiež nie. Terajší stav bude teda pokračovať, čo je zlé hlavne pre Palestínčanov. Izrael vybuduje bezpečnostnú bariéru a vytvorí sa nová realita. Irónia palestínskych extrémistov (a irónia osudu samotného Jásira Arafata) spočíva v tom, že v zaslepenom boji proti Izraelu mu nechtiac dávajú do ruky silné zbrane: čas aj politické výhody.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|