Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. október 2003 Pred summitom Organizácie islamskej konferencie Ivan Štulajter Predstava, že by sa západní štátnici pravidelne stretávali na fóre, ktoré by sa nazývalo Organizácia kresťanskej konferencie, znie veľmi nepravdepodobne. Napriek tomu, že pri kolíske západnej civilizácie stálo nepochybne aj kresťanstvo, identita Západu je dnes zložitejší pojem. Napokon ako samotné kresťanstvo, ktoré nie je monolitom, ale pestrou mozaikou rôznych prúdov. Štátnici krajín, ktorých náboženstvom je Islam, sa však stretávajú v rámci platformy Organizácia islamskej konferencie. Zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín, združených v tejto organizácii, sa odohráva v týchto dňoch v malajzijskej Putradžaji. Jeho cieľom je pripraviť summit islamskej konferencie, plánovaný na koniec tohto týždňa. Podľa Tarika Osmana Hydera z pakistanskej delegácie veľkou otázkou je reforma samotnej Organizácie tak, aby hovorila za celý islamský svet, chránila jeho záujmy a usmerňovala vzťahy so Západom. Očakáva sa, že pakistanský prezident Pervez Mušaráf bude na summite apelovať na umiernenosť a vyzve moslimské štáty k užšej spolupráci v boji proti terorizmu. Napriek spoločnej oddanosti moslimov bohu, ani tá nemôže prekryť rozpory islamských krajín, ktoré vyplývajú z ich odlišných záujmov. Zreteľne je rozdelenie moslimského sveta vidieť na otázke Iraku. Generálny sekretár organizácie Abdulahíd Belkeziz včera vyslovil požiadavku, aby okupačné sily opustili krajinu: Audio: „Našou hlavnou požiadavkou je tá, aby zahraničné jednotky odišli z Iraku a tým sa umožnilo OSN spravovať iracké záležitosti.“ Okupáciu Iraku odsúdil dnes aj malajzijský minister zahraničných vecí Sajíd Hamind Albar: Audio: „Okupačné mocnosti musia vážne začať pracovať na časovom rozvrhu demokraticky zvolenej irackej vlády, ktorá by mala prevziať správu v čo najkratšom časovom rámci.“ Ale výzvy na čo najskorší odchod okupačných síl z Iraku možno začuť aj v Európe. Azda najsilnejší hlas má v tejto súvislosti francúzsky prezident Jacques Chirac. A hoci mal v nedávnom obsiahlom rozhovore pre denník New York Times dostatočne veľký priestor, ani on nevysvetlil, ako sa dá dnes a v blízkej budúcnosti bez koaličných síl napríklad zabrániť Saddámovi Husajnovi v návrate k moci. Do opozičného tábora sa dostáva Turecko, ktoré je ako jediný moslimský štát členom Severoatlantickej aliancie a ktoré ako jediný moslimský štát je ochotné vyslať svojich vojakov do Iraku. Turecká delegácia cez víkend na konferencii v malajzijskej Putradžaji obhajovala toto rozhodnutie a zároveň zdôrazňovala, že vojaci by nemali byť rozmiestnení v severnom Iraku, obývanom Kurdmi. Medzi nimi a Turkami totiž vládne dlhodobé nepriateľstvo. Jeho zdrojom sú ambície Kurdov založiť si vlastný štát Kurdistan. Turecko sa obáva, že by jeho ambíciou bolo aj zabranie časti tureckého územia, osídleného kurdskou menšinou. Proti prítomnosti Turkov v Iraku je však aj tamojšia dočasná vláda. Tlačí však na ňu Washington. To je zrejme hlavný dôvod, pre ktorý sa snaží prípadnú tureckú prítomnosť na svojom území „rozriediť“ prítomnosťou vojakov z iných moslimských krajín. Ako však vyhlásil v Putradžaji iracký minister zahraničných vecí Hojšar Zibarí, snaha jeho vlády sa stretáva zatiaľ s neochotou. V hre je však stále vojenský kontingent z Pakistanu. Blížiaci sa summit krajín, združených v Organizácii islamskej konferencie, má byť najväčším stretnutím moslimských politikov od teroristických útokov na Spojené štáty 11. septembra v roku 2001. Bude zaujímavé sledovať, kam sa odvety moslimský svet dostal a či očakávané výzvy pakistanského prezidenta Mušaráfa na umiernenosť a spoločný postup voči terorizmu padnú na úrodnú pôdu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...