Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       15. október 2003 Turecký vojenský kontingent do Iraku stále s otáznikom Ivan Štulajter Zhruba týždeň po tom, čo turecký parlament súhlasil s vyslaním tureckých vojakov do Iraku, samovražedný atentátnik podnikol včera útok na turecké veľvyslanectvo v Bagdade. On sám akciu neprežil, šesť ľudí však zranil. Turecký veľvyslanec Osman Paksut po výbuchu povedal novinárom: Audio: „Nedostali sme žiadnu priamu vyhrážku. Ale očakávali sme, že Turecko zaplatí cenu za svoju významnú váhu, akú zohráva v regióne. Teraz sme z toho vyviazli ľahko. Tento útok nič nezmení na našom záväzku zasadzovať sa za stabilitu, prosperitu, jednotu, nedeliteľnosť krajiny a za jej rozvoj.“ Vyhlásenie poskytol aj predsa tureckej vlády Recep Tayyip Erdogan: Audio: „Odmietame myšlienku, že teroristický útok bol uskutočnený ako reakcia na rozhodnutie tureckého parlamentu vyslať našich vojakov do Iraku. Veríme, že tento útok je len postojom proti pozitívnemu vývoju, ktorý sa odohráva v Iraku. Teroristické akcie nemôžu zaistiť mier. Teroristické akcie nemôžu priniesť šťastie a pokoj do žiadnej krajiny.“ Voči prítomnosti tureckých vojakov v Iraku stále oponuje tamojšia dočasná vláda, v ktorej majú zastúpenie aj Kurdi. Oni podľa všetkého najhlasnejšie vznášajú protesty. Kurdsko-turecké nepriateľstvo ako dôsledok kurdských snáh o vytvorenie štátu Kurdistan má dlhú minulosť. Podľa prieskumov však aj väčšina tureckej verejnosti je proti vyslaniu svojich vojakov do Iraku. V Ankare sa teda okolo tejto otázky rozpútava politický boj. Napokon bola to aj rezervovanosť Turkov či rovno ich nepriateľstvo voči Amerike, ktoré stáli v pozadí odmietnutia priamej tureckej pomoci koaličným silám pred začiatkom irackej invázie. Turecký prezident Ahmed Necdet Sezer dokonca oznámil, že otázka vyslania vojakov je stále otvorená: Audio: „Turecký parlament dal vláde povolenie vyslať vojakov do Iraku. Vláda starostlivo posúdi toto rozhodnutie. Som presvedčený, že toto povolenie ešte nutne neznamená, že vojaci budú do Iraku určite vyslaní.“ Washington musí teda podľa všetkého tlačiť už nielen na dočasnú irackú vládu, aby zmenila názor na tureckú vojenskú prítomnosť v krajine, ale pokračovať v tlaku na vládu v Ankare, aby sa skutočne odhodlala vojakov do Iraku vyslať. Turci pritom majú na to dobrý dôvod. Keďže susedia s Irakom, v ktorom majú výrazné zastúpenie obávaní Kurdi, určite im nie jedno, kam postsaddámovská krajina smeruje. Podľa hovorcu americkej vlády Richarda Bouchera možnosť vyslania tureckého vojenského kontingentu do Iraku je však stále otvorená. Audio: „Vyslanie tureckých vojakov je otázka, o ktorej sa stále diskutuje. Ako sme vždy hovorili, tureckí vojaci by mohli zohrať v Iraku pozitívnu rolu pri stabilizácii krajiny a jej pohybe vpred. Ale žiadny nový vývoj v tomto bude nenastal.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...