Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       4. november 2003 Afganská ústava – pokus o koexistenciu demokracie a islamu? Ivan Štulajter, Ron Synovitz Pokračujeme pohľadom na návrh afganskej ústavy, ktorý bol včera po dvojmesačnom oneskorení, zapríčinenom politickými zápasmi, slávnostne „odhalený“ v Kábule. Nasledujúci mesiac by sa o ňom malo debatovať v afganskom 500-člennom všeľudovom zhromaždení - vo Veľkej džirge. Schválenie afganskej ústavy je okrem iného nutným predpokladom na uskutočnenie volieb. Tie by sa mali konať v júni. Problém je však navyše v tom, že bezpečnosť v krajine je stále slabá. Od ústavy obyčajne očakávame základnú definíciu vzťahov medzi občanmi a štátom, definíciu práv občanov a povinností štátu voči nim, ako aj celkové usporiadanie orgánov štátnej moci a vzťahov medzi nimi. Povedané obrazne, ústava vymedzuje nielen ihrisko, ale aj pravidlá hry na ňom. Na to, aby to celé fungovalo bez krvavých zádrheľov, je potrebný súhlas drvivej väčšiny občanov s princípmi, na ktorých ústava stojí. Z toho zároveň vyplýva, že akákoľvek technicky dokonalá ústava ešte nemusí byť aj dobrou, či presnejšie „úspešnou“ ústavou v praxi. Rozpor medzi technicky vyspelou ústavou, ktorej nezodpovedá politické vedomie ľudí, sa ukázalo v niektorých bývalých britských kolóniách v Afrike po ich dekolonizácii. To, či sa obdobný problém nezopakuje aj v prípade Afganistanu, je otázka. Azda najprekérnejšou ústavnou a prirodzene aj praktickou úlohou je skĺbiť demokratickú správu vecí verejných s islamským náboženstvom. Kresťanský svet túto dilemu po dlhých krvavých bojoch a zápasoch vyriešil tak, že vieru na rozdiel od etiky a morálky nechal v rovine slobodnej voľby človeka, čím ju posunul do súkromnej sféry. Rovnako bolestivú skúsenosť má kresťanská civilizácia s pretváraním feudálnych štátnych štruktúr na demokracie. Výsledkom sú republiky či konštitučné monarchie, kde králi majú ústavne obmedzenú a niekedy len čisto symbolickú moc. Úlohou afganskej ústavy a teda afganskej spoločnosti je urobiť niekoľko zásadných (niekto by povedal modernizačných) krokov naraz: rozdeliť moc v štáte medzi parlament, rôzne zložky vlády a afganského kráľa a zároveň vymedziť to, akú rolu má hrať islam v afganskom právnom systéme. Pre etnicky pestré spoločenstvo, v ktorom je silne zastúpená kmeňová kultúra, a v ktorom sú záujmy pričasto presadzované zbraňou v ruke, je to vskutku ťažká úloha. Afganský kráľ Záhir Šách počas včerajšej slávnostnej ceremónie, na ktorej bol „odhalený“ návrh ústavy, vyhlásil: Audio: „Dúfam, že táto ústava bude viesť ľudí v Afganistane smerom k prosperite a k šťastiu. Želám si, aby táto ústava bola založená na islamskom práve a demokracii.“ Podľa dostupných informácií návrh ústavy vychádza zo silného postavenia prezidenta, ktorý bude priamo volený ľuďmi. Prezident bude mať právo rozpustiť kabinet a bude nominovať polovicu členov do hornej komory dvojkomorového afganského parlamentu. Návrh ústavy nepočíta s funkciou premiéra. Čo sa týka Islamu, rešpektuje sa jeho veľký význam v afganskej spoločnosti, no islamský zákon šaría sa nemá stať východiskom pre trestné právo. Zaujímavé je tiež to, že podľa návrhu ústavy žiadna politická strana nemôže byť založená na náboženstve či na národnostnom princípe. Na rade je teraz afganské všeľudové zhromaždenie, 500-členná Veľká džirga. Tá bude o návrhu ústavy diskutovať nasledujúci mesiac. To, aká bude konečná podoba ústavného dokumentu, je teda stále otvorené. Určité obavy vyvolávajú slová Johna Siftonaz organizácie Human Rights Watch. Podľa neho tí členovia Veľkej džirgy, ktorí požadujú zakotvenie ľudských práv do afganskej ústavy, sú zastrašovaní. Audio: „Nie je možná otvorená diskusia. Len tá strana, ktorá má moc a zbrane, píše ústavu.“ Slovom, cesta od návrhu Afganskej ústavy k schválenej Afganskej ústave a potom k afganskej demokratickej ústavnosti sa ukazuje byť riadne strmá. Pre nás bude napríklad zaujímavé porovnávať ju s cestou k irackej demokratickej ústavnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...