Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. november 2003 Bushov prejav: v centre pozornosti Washingtonu je Blízky východ Daniel Raus Americký prezident George Bush mal včera dva dôležité prejavy, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky Washingtonu. Jeden z nich predchádzal podpisu zákona, ktorý vyčleňuje 87 miliárd dolárov pre vojenské operácie a na obnovu Iraku a Afganistanu. Hlavnou témou bola otázka demokracie na Blízkom východe. Presne táto téma bude možno kľúčovou aj v budúcich amerických prezidentských voľbách. Investícia do budúcnosti Iraku a Afganistanu je najväčším záväzkom Spojených štátov od čias Marshallovho plánu po 2.svetovej vojne – povedal včera americký prezident George Bush a dodal, že transformácia povojnového Nemecka a Japonska sa nepochybne oplatila. „Naša generácia teraz preukáže rovnaké odhodlanie“, povedal doslova prezident Bush. V zásadnom prejave pod názvom „Globálna demokratická revolúcia“ Bush pripomenul slová bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý už v roku 1982 povedal, že sovietsky komunizmus zlyhal, pretože nerešpektoval vlastných ľudí. Kritici ho vtedy obviňovali zo zjednodušovania a tvrdili, že jeho prejav bol naivný a nebezpečný. Teraz upriamil Washington pohľad na Blízky východ. Dôvod je jasný: vojna proti terorizmu. Americký prezident vyslovil to, čo už dávno viselo vo vzduchu: že politika Washingtonu voči tejto oblasti sveta sa zásadne mení. Zdôraznil, že celé desaťročia sa Západ vyhováral na tamojšie pomery a toleroval tamojší nedostatok demokracie. Toto obdobie ale neprinieslo nič dobré. AUDIO: „Stabilita sa nedá získať za cenu slobody. Kým na Blízkom východe nebude kvitnúť sloboda, bude tam vládnuť stagnácia, odpor a násilie, hotové pre export“. Prezident Bush zdôrazňoval, že demokracia a islam sa nevylučujú, ako to tvrdia skeptici. Citoval arabských expertov, podľa ktorých vlna demokracie vo svete arabské krajiny prakticky nezasiahla, čo tam vážna spomaľuje rozvoj. Jedným z príkladov pre celú oblasť má byť preto Irak: AUDIO: „Ak by iracká demokracia zlyhala, posilnilo by to teroristov po celom svete. Zvýšilo by to nebezpečenstvo pre Američanov a pochovalo nádeje miliónov ľudí v oblasti. Iracká demokracia bude úspešná a jej úspech vyšle správu do Damasku aj Teheránu, že sloboda môže byť budúcnosťou každej krajiny“. Tak ako teraz, aj v čase rozhodovania o obnove povojnového Japonska či Nemecka sa ozývali pochybovačné hlasy. George Bush citoval japonského experta, ktorý kedysi povedal, že demokracia v krajine vychádzajúceho slnka nemôže nikdy fungovať. Vo svojom prejave sa Bush venoval jednotlivým blízkovýchodným krajinám, a tiež Palestínčanom, ktorých vodcov označil za hlavnú prekážku mieru a úspechu samotných Palestínčanov. Na záver uviedol, že napriek mnohým problémom preukázala Amerika v minulosti nezvyčajnú schopnosť nasledovať ideál, a práve to je jej silou. Ako veriaci kresťan George Bush napokon dodal: „Ked sa stretávame s terorom a násilím vo svete, môžeme mať istotu, že autorovi slobody nie je jej osud ľahostajný“. Čo sa týka komentárov k Bushovmu prejavu, kritici v ňom vidia predvolebnú reč. Napríklad Martin Indyk, ktorý bol v administratíve demokratického prezidenta Clintona, ho hodnotil slovami: „iba rétorika“. Takto sa vyjadril Patrick Basham zo známeho Cato Institute: AUDIO: „Prezident Bush chce ísť do volebného roku s pozitívnou, nadstraníckou správou. Celej krajine chce povedať: mám víziu. Nemusíte so všetkým súhlasiť, ale ja viem, ako túto krajinu viesť, ako má vyzerať naša zahraničná politika a viem, čo chcem vo svete dosiahnuť. Ak ma podporíte, priblížime sa k tomuto cieľu“. Isté je, že zahraničná politika Washingtonu je momentálne zameraná na boj proti terorizmu, a teda predovšetkým na Blízky východ. Isté je aj to, že táto oblasť bude mať prioritu aj v budúcom období. Ako dlho, to už závisí od vývoja na Blízkom východe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...