Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. november 2003 V Iraku panujú spory o tom, kedy a ako má koalícia odovzdávať moc Iračanom Valentinas Mite a Daniel Raus Iracké mesto Nasíria sa stalo dejiskom ďalšieho samovražedného teroristického útoku. Terčom boli tento raz prekvapujúco talianski vojaci. K incidentu došlo v čase, keď vo Washingtone prebiehajú rozhovory o urýchlení odovzdania moci do rúk Iračanov. K tejto téme získala Slobodná Európa rozhovor s jedným z hlavných predstaviteľov irackej vládnej rady. Adnan Pačači sa považuje za jedného z najvplyvnejších členov irackej vládnej rady. Zastupuje v nej sunitov, ku ktorým patril bývalý prezident Saddám Husajn. Pred necelými 40-timi rokmi, teda ešte pred nástupom Husajna, bol ministrom zahraničných vecí. Bol aj veľvyslancom v Spojených štátoch, a potom žil v saudskoarabskom exile. Dnes má 80 rokov, zastáva protiamerické postoje, uznáva sovietskeho vodcu Chruščova (pretože bol naklonený Arabom) a verí, že Irak sa v budúcnosti zjednotí so Sýriou. Pačači je zástancom rýchleho vytvorenia dočasnej irackej vlády, ktorá by mala prevziať moc, a to ešte pred voľbami a hlavne pred prijatím ústavy: AUDIO: „Myšlienkou, ktorá sa presadzuje, je to, že by sme mali mať dočasnú vládu v jasnom zákonnom rámci. Pre ústavu je totiž potrebných mnoho vecí“. Pointa spočíva v tom, že po vytvorení medzinárodne uznanej irackej vlády by sa mala skončiť civilná správa koalície, ktorú vedie Američan Paul Bremer. Tak to aspoň žiada posledná rezolúcia Bezpečnostnej rady. A presne tak chápe veci aj Adnan Pačači: AUDIO: „Keď nastúpi iracká vláda, či už dočasná alebo nie, koaličná správa sa skončí. Z rezolúcie Bezpečnostnej rady je to zrejmé: koaličná správa má odovzdať všetky právomoci irackej vláde“. Civilná správa je ale frustrovaná tým, že sa Iračania nedokážu na ničom podstatnom zhodnúť. Nervozita stúpa na oboch stranách. Adnan Pačači pritom dúfa, že názor Iračanov prevládne: AUDIO: „Diskutujeme o tom s nimi už nejaký čas. Nie je to nič nové. A dúfame, že ich nakoniec presvedčíme. Neviem, budeme pokračovať a uvidíme“. Lenže k vytvoreniu dočasnej vlády musí dať súhlas Paul Bremer. Ten ale tvrdí, že jednotlivé kroky musia nasledovať logicky, nie chaoticky. Preto chce, aby najskôr existovala dohoda aspoň o spôsobe, akým sa bude vytvárať ústava. Podľa rezolúcie OSN by čosi také malo byť jasné do polovice decembra. Pôvodným plánom bolo to, že dočasná vláda bude mať hlavne dve úlohy: organizovanie volieb a návrh ústavy. Kľúčovou otázkou teraz je, kto bude písať irackú ústavu a kto bude mať pri tom posledné slovo. Je zrejmé, že bez zásadného vplyvu civilnej správy sa budú jednotlivé etnické či náboženské skupiny snažiť o presadenie vlastných, nie celo-irackých, záujmov. Mimochodom, pre úspech obnovy Iraku je nevyhnutné, aby v ústave bolo jasne zakotvené rozdelenie moci. To je dôležité ako prevencia proti vzniku nového diktátorského režimu. Rozpory ale panujú medzi samotnou civilnou správou a Washingtonom. Paul Bremer musel naliehavo odísť do Ameriky: Bielemu domu sa totiž zdá, že sa príliš bráni odovzdávaniu moci do rúk Iračanov. Nepredpokladá sa ale, že by ho vo funkcii vystriedal niekto iný. Zatiaľ teda zostáva človekom, ktorý má v Iraku posledné slovo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...