Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. november 2003 EÚ nechce stratiť krok so svetovým vesmírnym výskumom Gabriel Sedlák Medzi národy, ktorých zástupca už bol vo vesmíre, patria aj Slováci. Slovensko samo o sebe však nie je krajinou, ktorá by v tejto oblasti mohla sama urobiť dieru do sveta. Aj z tohto hľadiska je zaujímavá budúcnosť európskeho vesmírneho výskumu, ktorý bude po májovom vstupe do Európskej únie aj vecou slovenských občanov. Európsky komisár pre výskum Phillippe Busquin sa v utorok pred novinármi netajil túžbou, aby raz svojho astronauta vyslala do vesmíru aj Európska únia. Viacero Európanov sa takouto skúsenosťou už môže popýšiť, no iba vďaka tomu, že boli súčasťou americkej alebo ruskej misie. Tomu, aby sa integrovaná časť starého kontinentu v dohľadnej budúcnosti zaradila k Američanom, Rusom a Číňanom, ktorí svojho človeka do vesmíru už vyslali, bránia obmedzené finančné zdroje. Avšak v záujme konkurencieschopnosti a toho, aby nemusela byť v tejto oblasti od niekoho závislá, rozhodla sa Európska únia zvýšiť investície do vesmírneho výskumu. Európska komisia v stredu prijala akčný plán, ktorého cieľom je vylepšiť miesto Európy vo svetovom výskume vesmíru. Po boku komisára Busquina predstavil plán Jean-Jacques Dordain, ktorý je šéfom v Paríži sídliacej Európskej vesmírnej agentúry. Audio: „Kvôli mnohým veciam, napríklad kvôli bezpečnosti či životnému prostrediu, je kľúčový voľný prístup k informáciám. Jediný spôsob ako si ho zabezpečiť, je mať autonómiu. Pretože ak ju nemáte, ako si môžete byť istí, že váš prístup k informáciám nebude obmedzený. Existuje rad príkladov, kedy Európa ľutovala, že nemá voľný prístup k informáciám.“ Dordain povedal, že Európska únia sa v súčasnosti nemôže spoliehať na žiadneho partnera bezo zvyšku. V súčasnosti existujú vo svete dve satelitné navigačné siete, jedna z nich je americká (GPS), druhá ruská (GLONASS). Obe boli určené na zisťovanie polohy vojenských cieľov, no je možné ich používať aj pre civilné účely. Američania tvrdia, že Európania by mali pokračovať vo využívaní amerických zariadení, ktoré sú pod vojenskou kontrolou. Spojené štáty naopak vyjadrujú obavy zo zámeru únie vybudovať do piatich rokov vlastný satelitný projekt Galileo. Jeho civilné využitie by podľa Washingtonu mohlo poškodiť boj proti terorizmu, pretože hrozí, že signály oboch systémov – Galileo a GPS - sa môžu prekrývať. Európska komisia včera potvrdila úmysel investovať do projektu Galileo viac ako 3 miliardy eúr. Únia tiež nedávno podpísala dohodu o spolupráci s Čínou, ktorá má na program prispieť čiastkou 200 miliónov eúr. A ďalšiu dohodu Brusel pripravuje s Moskvou. Európska vesmírna agentúra v súčasnosti nie je súčasťou inštitucií Európskej únie. Napríklad Luxembursko a Grécko nie sú členmi agentúry, naopak Švajčiarsko a Nórsko sa na jej práci podieľajú, hoci nie sú členmi únie. Európska únia a Európska vesmírna agentúra vložili spolu tohto roku do výskumu takmer päť a pol miliardy eúr. Pre porovnanie: ročný rozpočet americkej vesmírnej agentúry NASA je zhruba trojnásobný. Aby sa Európa mohla stať konkurencieschopným hráčom v tejto oblasti, malo by jej financovanie rásť ročne o 4,6 percenta. Európsky vesmírny sektor dáva prácu vyše 30 tisíc ľuďom. Mimochodom tu sa otvárajú príležitosti aj pre schopných ľudí zo Slovenska. Profit z rozvoja tohto sektora však majú nielen oni. Každé euro investované do vesmíru sa podľa komisára Busquina vráti sedem až osemkrát. Nejde len o to, že malý prijímač človeku kdekoľvek na svete zistí jeho presnú polohu v priestore a čase. Od projektu Galileo jeho tvorcovia očakávajú také praktické veci, ako je zlepšenie bezpečnosti dopravy, uľahčenie leteckej dopravy, predchádzanie katastrofám a podobne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...