[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



13. november 2003

Afganistan dva roky po páde Talibanu opäť upadá do zabudnutia

Ron Synovitz a Daniel Raus

Pred dvoma rokmi, 13.novembra 2001, padla v Afganistane vláda Talibanu. Ten sa zrútil pod tlakom vojenskej intervencie koaličných síl, vedených Spojenými štátmi. Odvtedy sa v krajine veľa vecí zmenilo, k normálnemu stavu je ale ešte ďaleko.


Afganistan bol v minulosti väčšinou zabudnutou krajinou. Upozornil na seba iba vtedy, keď tam prebiehala vojna. Posledným konfliktom bol pred dvoma rokmi zásah západnej koalície, ktorá rozprášila islamský Taliban. Teraz je otázka, či Afganistan opäť neupadá do zabudnutia.

Obnova krajiny prebieha pomaly, hlavne kvôli bezpečnosti. V kľúčových miestach, hlavne v Kábule, ju garantujú medzinárodné sily. Vidiecke oblasti si ale žijú vlastným životom: ovládajú ich jednotlivé klany, ktoré sledujú vlastné záujmy, kontrolujú všetky oblasti, a neraz aj produkciu drog.

Podľa Mariny Ottawayovej z Canegiho nadácie pre medzinárodný mier je to dedičstvo po vojenskej stratégii spojencov. Pre ňu bola charakteristická spolupráca spojencov s pozemnými silami domácej, afganskej opozície. Tá si teraz chce udržať moc.

AUDIO: „Očakávalo sa, že vojenskí velitelia sami odovzdajú moc demokraticky zvolenej vláde. To sa ale nikdy nestane“.

Pripomeňme, že presne pred dvoma rokmi islamský Taliban v noci tajne opustil Kábul, čo fakticky znamenalo víťazstvo koalície v celej krajine – aj keď sa na juhu ďalej bojovalo o Kandahár. Washington aj OSN žiadali sily afganskej opozície, aby nevstupovali do mesta. Tie to ale okamžite urobili.

Išlo o frakciu Muhamada Kasíma Fahima, ktorý začal vystupovať ako pán Kábulu. Momentálne je ministrom obrany a jeho frakcia získala vplyv na viacerých ministerstvách, vrátane vnútra a zahraničných vecí, ako aj v tajných službách.

Úspechom západnej koalície je teda to, že jednotlivé frakcie Afgancov proti sebe nevedú vojnu, na druhej strane sa ale krajina rozpadla na oblasti ich neobmedzeného vplyvu. Ako dodáva Marina Ottawayová, tento fakt mimoriadne sťažuje zjednotenie krajiny:

AUDIO: „Výsledkom takéhoto vojenského víťazstva je pokračovanie boja o moc medzi skupinami s vojenskou mocou a civilnými skupinami, ktoré majú legitimitu, ale nemajú armádu“.

Za pozornosť stojí fakt, že v Iraku zvolil Washington inú stratégiu – nasadil tam vlastné pozemné sily. Vďaka tomu je dnes krajina pod väčšou kontrolou. Z hľadiska Afganistanu je zlou správou presun pozornosti na Irak. Spojené štáty chcú dať na obnovu oboch krajín 20 miliárd dolárov, z toho ale iba jednu miliardu pre Afganistan. Ešte raz hovorí Marina Ottawayová:

AUDIO: „Ak sú si ľudia v Afganistane vedomí rozdielu v prístupe k obom krajinám, musí to pre nich byť mimoriadne frustrujúce“.

Afganistan pritom peniaze zúfalo potrebuje. Ako hovorí Teresita Schefferová z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, kľúčovou je infraštruktúra, bez ktorej nemožno dostať vidiecke oblasti pod kontrolu:

AUDIO: „Kritickou a strategickou otázkou sú cesty. Musia byť bezpečné, aby sa autorita vlády rozšírila aj mimo Kábul“.

Dodajme ale, že dodnes sa nepodarila ani demilitarizácia Kábulu, ktorá je v mierových dohodách od počiatku podmienkou. Pred mesiacom žiadal nemecký generál Goetz Gliemeroth aspoň odstránenie tankov a ťažkých zbraní zo strategických bodov mesta.

AUDIO: „Medzinárodné sily rozhodne podporujú odstránenie ťažkých zbraní z Kábulu“.

Základom pre demokratizáciu Afganistanu sú dohody z Bonnu, podľa ktorých by mala Loja džirga (tradične zostavená z kmeňových a náboženských predstaviteľov) na budúci mesiac odsúhlasiť ústavu. V júni by sa mali potom konať prezidentské voľby.

Experti sa zhodujú v tom, že bonnský proces je najlepší možný. Upozorňujú ale, že kvôli vojenským veliteľom a ich fakticky súkromným armádam prežíva v krajine atmosféra strachu. A čo je takisto zlé, svet na Afganistan čoraz viac zabúda.





[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print