Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. november 2003 USA: Demokrati zablokovali republikánom vymenovanie federálnych sudcov Andrew Tully a Daniel Raus Horná komora amerického Kongresu zažila najdlhšiu debatu v posledných 15-tich rokoch. Išlo o vymenovanie federálnych sudcov, s ktorými nesúhlasia opoziční demokrati. Prečo dokázali vôľu väčšinových republikánov zablokovať? Americký prezident Bush je republikán a jeho strana má väčšinu v oboch komorách Kongresu – teda v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. Napriek tomu nedokáže presadiť vymenovanie šiestich federálnych sudcov, s ktorými nesúhlasia demokrati. Hlavná bitka sa strhla v Senáte, ktorý má sto členov a kde majú republikáni kritickú väčšinu jediného hlasu. Na prekonanie obštrukcií a odsúhlasenie federálnych sudcov je ale potrebných 60 hlasov – a tie republikáni nemajú. Zasadnutie sa zmenilo na hru kto z koho, senátori spali na epedoch na chodbách, pili hektolitre kávy a strážili, čo sa deje v zasadacej miestnosti, aby sa mohli kedykoľvek zmobilizovať. K rokovaciemu maratónu sa vyjadril aj prezident Bush: AUDIO: „Zopár senátorov robí politiku. Je to zlé a poľutovaniahodné a poškodzuje to celý systém“. Demokrati kritiku odmietajú s tým, že majú predsa právo vyjadriť názor. Poukazujú na to, že aj republikáni robili obštrukcie, keď sa im nepáčila voľba bývalého prezidenta Clintona. Navrhovaní sudcovia sa im zdajú byť príliš konzervatívni. Súčasne dodávajú, že pomohli schváliť množstvo iných sudcov – celkovo 168. Demokratický senátor Edward Kennedy zo štátu Massachussetts vyhlasuje: odobrili sme 98% sudcov, ktorých prezident Bush chcel. Aj keď šiesti sporní sudcovia nemajú byť členmi Najvyššieho súdu (ich funkcie sú totiž až v nasledujúcej rovine hierarchie súdneho systému), v skutočnosti ide o budúcnosť práve Najvyššieho súdu. Ten má 9 členov a republikáni aj demokrati sa v ňom snažia mať vplyv, pretože rozhoduje kľúčové otázky a je konečnou autoritou. Americká demokracia je založená na rozdelení moci medzi tri základné vetvi: exekutívu (teda vládu), legislatívu (teda Kongres) a súdy. Podľa viacerých názorov sa práve Najvyšší súd stáva dominantným, čo by mohlo byť nebezpečné. Takýto názor má Matthew Spalding z Herritage Foundation: AUDIO: „Najvyšší súd sa stal ústredným bodom americkej politiky, pretože tam sporné otázky vždy končia. Preto sa diskusia o tom, kto má pod kontrolou politiku, mení na otázku Najvyššieho súdu – obe strany sa dlhodobo snažia ho kontrolovať“. Matthew Spalding dodáva, že je ťažké zachovať rovnováhu celého systému – a nerovnováha je zlá: AUDIO: „Keď sa jedna z vetví stane dominantnou, je to problém“. Iní experti ale nemajú žiadne obavy. Politické tlaky považujú za normálne a rozdelenie moci v Spojených štátoch za spoľahlivé. Jedným z nich je Mark Tushnet, profesor práva na washingtonskej univerzite. AUDIO: „Fakt, že Najvyšší súd rieši otázky, súvisiace s dôležitými témami, ešte neznamená, že sa venuje daným témam“. Mark Tushnet upozorňuje, že Najvyšší súd je súčasťou komplikovaného systému, a to, že rieši politicky podfarbené témy, ešte neznamená, že zo systému vybočuje. AUDIO: „Najvyšší súd je súčasťou komplikovaného systému. Jeho súčasťou je to, že Kongres a prezident vyberajú nových sudcov, verejnosť vyjadruje názor na jeho činnosť, atď. Ja, ako profesor, nemám záujem na tom, aby sa posúval jedným alebo druhým smerom“. Dodajme, že v Spojených štátoch sa budú o rok konať prezidentské voľby. Demokrati hľadajú kandidáta ťažkého kalibru, ktorý by dokázal poraziť prezidenta Busha. Všetko sa teda deje tak trocha s prihliadnutím k tejto skutočnosti. Aj odmietnutie šiestich kandidátov na federálnych sudcov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...