Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. november 2003 10 rokov od prijatia nerasistickej ústavy v Juhoafrickej republike Andrea Boyle, Anna Rausová Pred 10-imi rokmi podpísali juhoafrický prezident Frederik de Klerk a vodca Afrického národného kongresu Nelson Mandela prvú nerasistickú ústavu Juhoafrickej republiky. Pre krajinu, ktorá bola takmer polstoročia rasovo rozdelená na základe legálneho aparteidu, sa stala nová ústava obrovskou zmenou. Korešpondentka SE Andrea Boyleová sa zaujímala o to, nakoľko sa rasové vzťahy v krajine odvtedy zmenili. Jej postrehy spracovala Anna Rausová. Od roku 1948 do 1993 fungoval v Juhoafrickej republike systém aparteidu, respektíve právne dovolenej rasovej oddelenosti. Na základe tohto systému boli všetci nebieli obyvatelia diskriminovaní. Najväčšími obeťami rasovej segregácie však boli černosi. Do niektorých častí krajiny nemohli napríklad vstúpiť bez špeciálneho povolenia, spoločenské kontakty s bielou menšinovou populáciou mali zakázané, verejné zariadenia boli oddelené, niektoré zamestnania boli pre čiernych celkom zakázané. Tých, ktorí proti systému bojovali, vláda tvrdo trestala. Tisícky ľudí zomreli v policajnej väzbe, často po strašnom mučení. Mnohí dostali trest smrti, alebo doživotné väzenie, ako napríklad vodca Afrického národného kongresu Nelson Mandela. 19. novembra 1993 nastala radikálna zmena, keď Mandela a de Klerk podpísali novú ústavu. V tom istom roku dostali obaja Nobelovu cenu za mier. V prvých demokratických voľbách 27. apríla 1994 sa stal Mandela prezidentom: AUDIO: „Dôsledne som bojoval proti nadvláde bielych i čiernych. Teším sa z myšlienky novej Južnej Afriky, kde sú si všetci rovní“. Mnohí odborníci považujú ústavu a jej následné novelizácie za politický úspech. Podľa Davida Monayaeho z univerzity v Johannesburgu je obrovským výdobytkom: AUDIO: „Na rozdiel od iných krajín, prechádzajúcich transformáciou takéhoto rozsahu, sa podarilo Juhoafrickej republike, že sa všetci z politického spektra a spoločnosti zhodli na cieli – zahrnutí väčšinových černochov na čelo spoločnosti – do vlády, v prístupe k vzdelaniu. To hodnotím ako obrovský úspech“. Zrušenie aparteidu nezaistilo automaticky rovnosť všetkých Juhoafričanov. Veď v roku 1993, kedy bola podpísaná ústava, chodili čierni do segregovaných škôl s úbohou úrovňou, zápasili s chudobou a vysokou zločinnosťou. Preto sa v období po zrušení aparteidu stalo prekonanie priepastných ekonomických rozielov najväčšou výzvou. Hovorí David Monyae : AUDIO: „Rasové vzťahy sa dostali do roviny prístupu k ekonomickým príležitostiam. Do akej miery sa rôzne rasové skupiny podieľajú na hospodárstve?“ Dobrou správou je, že v radoch čiernych sa začala formovať stredná trieda, ale väčšina z nich stále žije v chudobe, uvádza Ineke van Kesselová , z Centra pre africké štúdie v holandskom Leidene: AUDIO: „Ľudia majú teraz politické práva, ale žijú v čoraz väčšej chudobe. Čo sa týka zamestnanosti, prístupu ku vzdelaniu, bývania a podobne, to neprebieha tak hladko, ako ľudia očakávali“. Približne 36 percent čiernych obyvateľov v Južnej Afrike je bez práce, v porovnaní so 14-imi percentami medzi ostatnou populáciou. Práve nezamestnanosť vidia odborníci ako jednu z hlavných príčin nárastu zločinnosti. Na nej sa podpisuje aj pretrvávajúca nechuť černochov voči polícii ako takej. Pre mnohých je ťažké spolupracovať s tými, ktorí predtým zabezpečovali fungovanie aparteidu. Z vonkajšieho pohľadu sú vzťahy medzi rasovými skupinami v Juhoafrickej republike vo všeobecnosti harmonické. Aspoň v tomto ohľade sa život radikálne zmenil od prijatia prvej nerasistickej ústavy v roku 1993. Andrea Boyleová a Anna Rausová, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...