Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       24. november 2003 Analytici o nejasnom podiele al-Káidy na útokoch v Istanbule Andrew Tully, Peter Gabaľ Útoky v Istanbule na synagógy predminulú sobotu a na britský konzulát a banku minulý štvrtok si vyžiadali spolu viac než 50 obetí a celé stovky ľudí utrpeli zranenia. Viaceré indície ukazujú, že na bombových atentátoch sa nejakým spôsobom podieľala teroristická sieť al-Káida. Samo o sebe to však ešte neodpovedá na otázky o stupni jej účasti na jednotlivých teroristických činoch či o prepojení k nej sa hlásiacich skupín. No až od odpovedí na tieto otázky sa môžu odvíjať úvahy o ďalších hrozbách. Niekoľkých analytikov v tej súvislosti oslovil washingtonský korešpondent Slobodnej Európy Andrew Tully, jeho zistenia pre vás spracoval Peter Gabaľ. Zodpovednosť za útoky na istanbulské synagógy predminulú sobotu pripísali najvyšší predstavitelia Turecka sieti al-Káida. Po opakovaní terorizmu v tom istom meste minulý štvrtok krátko po výbuchoch prišiel s podobnou úvahou i britský minister zahraničných vecí Jack Straw: AUDIO: "V tomto štádiu nemôžeme s určitosťou povedať, kto bol zodpovedný za tieto hrôzostrašné akty terorizmu v Istanbule, ktoré sú vrcholne surovým násilím proti židovským i moslimským obyvateľom Istanbulu, ale obávam sa, že nesú punc medzinárodného terorizmu, praktizovaného al-Káidou a s ňou spriaznenými organizáciami." Takmer zároveň s prednesením týchto slov ich obsah podporil i telefonát, v ktorom neznámy volajúci tureckej tlačovej agentúre Anatólia povedal, že útoky boli spoločne vedené sieťou al-Káida a tureckou skupinou, ktorá si hovorí Front veľkých islamských východných nájazdníkov. Indícií, ktoré naznačujú účasť al-Káidy, je viacero: okrem samotného aktu terorizmu to boli útoky na ciele, ktoré sú nejakým spôsobom spojené so Západom. Samotné mesto Istanbul je typické svojim západným životným štýlom, upozornil už minulý týždeň švajčiarsky denník Neue Zűrcher Zeitung. A v druhom prípade išlo navyše o teror voči britským objektom práve v čase, keď George Bush vykonával oficiálnu štátnu návštevu Veľkej Británie s vôbec najvyššími poctami, akých sa kedy americkému prezidentovi v Londýne dostalo. Čo mimochodom nebola len náhodná diplomatická zdvorilosť, ale ďalšie deklarovanie americko-britského spojenectva. Riaditeľ zahraničnopolitických štúdií Katovho inštitútu vo Washingtone Christopher Pebble tvrdí, že v súčasnosti sa ešte posilňuje trend známy už z posledných dvoch rokov, a to činnosť stále viacerých pomerne samostatných skupín, ktoré "majú istú podporu al-Káidy, najmä morálnu či ideologickú, čo však neznamená, že by boli priamo riadené Usámom bin Ládinom alebo jeho najbližším okolím". Podobne sa na veci díva i analytik mimovládneho Centra pre obranné informácie vo Washingtone Mark Burgess, aj keď najprv varuje pred nebezpečenstvom, že "by sa za al-Káidu mohol skrývať ktokoľvek, kto naplní nákladné auto výbušninami a odpáli ich v blízkosti politicky citlivej budovy". Pripúšťa však, že práve to je spôsob, ktorým obvykle operuje al-Káida a že sa zdá, že ak to nebola priamo táto teroristická sieť, tak istý typ spriaznenosti skutočne dáva zmysel. Do tretice sa s úvahou o voľnej štruktúre al-Káidy pripája i ďalšia washingtonská analytička z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier Marina Ottawayová. Súčasťou siete sú viac alebo menej voľne pridružené bunky s rôznym stupňom samostatnosti a zodpovednosti. Myslí si, že sa dosť ťažko dá hovoriť o jasnom velení z akéhosi centra niekde na pakistansko–afganských hraniciach, zato však spravodajské zdroje naznačujú medzi týmito bunkami výmenu informácií a techník či postupov. Podobne ako Mark Burgess i Marina Ottawayová si myslí, že samotné používanie áut naložených výbušninami nie je špecifickým znakom činnosti al-Káidy. Podľa nej sa vôbec nedá hovoriť o tom, že by al-Káida mala nejaké špecifické znaky alebo punc, ako tvrdí šéf britskej diplomacie. Práve naopak, domnieva sa washingtonská analytička, táto teroristická sieť sa podľa nej vyznačuje skôr obratnosťou, striedaním cieľov i metód útokov, čo udržiava vyšetrovacie zložky v dohadoch – a sťažuje odhaľovanie. Marina Ottawayová si myslí, že Usáma bin Ládin osobne pomáhal plánovať útoky na Spojené štáty 11. septembra 2001. Jeho prípadný podiel na niektorých neskorších akciách však považuje analytička za oveľa menší či skôr vzdialenejší. Pokiaľ ide o to, či sa dá usudzovať, že bin Ládin riadil útoky v Istanbule, Ottawayová si myslí, že "i keď sa to nedá vylúčiť, tak na to rozhodne nie sú absolútne žiadne dôkazy". No považuje za pravdepodobné, že všetky takto zamerané teroristické organizácie sú súčasťou akejsi širšej siete. A z toho podľa nej vyplýva jeden neradostný záver: AUDIO: "Z tohto hľadiska dopadnutie Usámu veľa nezmení. Tieto hnutia budú i bez neho bezo zmeny pokračovať ďalej." No istou útechou podľa nej je, že stále väčšia organizačná roztrieštenosť spôsobuje stále ťažšiu distribúciu peňazí, ktorých zdroje navyše stále viac vysychajú. Túto úvahu by mohol podporovať i fakt, že namiesto takých prepracovaných útokov, ako bol teror voči Spojeným štátom v septembri 2001, stále viac stúpa používanie oveľa lacnejšieho spôsobu, odpaľovania výbušnín v osobných i nákladných automobiloch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...