Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       1. december 2003 Krvavý a desivý víkend v Iraku Ivan Štulajter 14 mŕtvych z radov cudzincov, plesanie Iračanov nad ich mŕtvolami -takáto krvavá a desivá je bilancia irackého víkendu. Od konca vojny však došlo aj k najväčšiemu stretu amerických vojakov s prohusajnovými gerilami. Počas nedeľňajších bojov v severnom Iraku americká armáda zabila 54 útočníkov z radov prohusajnových síl. Zranených bolo ďalších 18 Iračanov, ôsmi boli zajatí. „Bol to najväčší útok na americké pozície v tomto regióne od konca vojny“, povedal plukovník William McDonald. Okrem rozsahu ozbrojenej konfrontácie treba si všimnúť aj symboliku týchto útokov na americké konvoje v meste Samara. Podľa informácií americkej armády totiž niektorí príslušníci geríl boli údajne oblečení do uniforiem Husajnových verných milícií, takzvaných Fedajínov. Ak je tomu tak, dalo by sa to čítať ako Husajnovo posolstvo svetu o narastajúcej ofenzíve jeho prívržencov, ktorí, vyliezajúc z „podzemia“ a priznávajúc svoju identitu, bojujú proti koaličným silám pomaly ako regulárna armáda. Stále je to však predovšetkým gerilová vojna. Neznámi útočníci počas víkendu zabili siedmich agentov španielskej rozviedky, dvoch japonských diplomatov a ich irackého šoféra, dvoch juhokórejských obchodníkov, dvoch amerických vojakov a jedného obchodníka z Kolumbie. V prípade útoku na španielskych agentov novinári na mieste útoku videli Iračanov, ako sa modlia za zvrhnutého irackého diktátora Husajna. Z politického hľadiska ide o pokračujúcu snahu irackých geríl podlomiť koaličnú morálku a skúšať trpezlivosť občanov krajín, ktoré sa angažujú v Iraku. Španielsko má v Iraku približne 1 300 vojakov, ale verejná mienka je dlhodobo naladená proti americkej operácii v Iraku. Americký prezident George Bush hneď po zavraždení španielskych agentov telefonoval premiérovi Josému Maríaovi Aznarovi a osobne mu vyjadril sústrasť. Španielsky premiér potvrdil, že krajina si splní svoje záväzky, ktoré má voči Iraku. Japonsko je v trošku inej situácii. To totiž svoje jednotky do Iraku len mieni vyslať. Už raz bolo rozhodnutie o odvelení japonských obranných síl do Iraku odložené, víkendová smrť dvoch japonských diplomatov znova teda nastoľuje otázku, či krajina vychádzajúceho slnka si svoje záväzky v tomto smere splní. Japonské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu vyzvalo svojich občanov okrem diplomatického personálu, aby z bezpečnostných dôvodov opustili Irak. Japonský premiér Juničiho Koizumi napriek tomu vyhlásil: Audio: „Japonský postoj zostáva rovnaký. Vojaci, naši občania, vládni predstavitelia a všetci ostatní budú robiť to, čo je potrebné a čo sa musí urobiť pre obnovu Iraku. Musíme všetko vyšetriť a zosilniť našu ochranu.“ Šéf japonskej opozičnej Demokratickej strany Naoto Kan si naopak myslí, že japonský vojak by nemal vkročiť na irackú pôdu. Audio: „Vyslanie našich obranných síl nie je niečo, čo by sme mali podporiť – ani kvôli Japonsku, ani kvôli irackému ľudu.“ Južná Kórea je v podobnej situácii ako Japonsko. V jej prípade ide o vyslanie nebojových jednotiek. Zabitie juhokórejských obchodníkov takisto môže skomplikovať jej rozhodovanie. Na tomto mieste ešte dodajme, že pred niekoľkými dňami padol verdikt o stiahnutí českej poľnej nemocnice z Basry. Tamojší personál už nechce naďalej pracovať v čoraz ťažších podmienkach a noví lekári a zdravotníci k dispozícii nie sú. Česká veľvyslankyňa v Kuvajte Jana Hybášková rozhodnutie Prahy otvorene kritizovala a bude podľa všetkého kvôli tomu odvolaná. V Iraku slúžia aj slovenskí vojaci, zhoršená bezpečnostná situácia sa týka, samozrejme, aj ich. Politická debata o ich prípadnom stiahnutí sa aspoň zatiaľ nekonaná. Dúfajme, že nie preto, že sa na nich zabudlo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...