Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 10. máj 2008       6. január 2004 Nový gruzínsky prezident Saakašvili bude čeliť tlaku Moskvy Daniel Raus A teraz sa na chvíľu pozrime do vzdialeného Gruzínska, ktorého problémy nemusia byť až také vzdialené. Bývalého prezidenta Ševarnadzeho vystriedal vodca protestov Michail Saakašvili. Okrem katastrofálnej hospodárskej situácie a všadeprítomnej korupcie zdedil však aj vážnu otázku vzťahov k Rusku. Gruzínsko patrí do ruskej sféry záujmov. Na tom nič nezmení ani prozápadný prezident Michail Saakašvili a jeho univerzitný diplom zo Spojených štátov. Je zrejmé, že umenie diplomacie s Moskvou môže rozhodovať o jeho budúcom osude. Zatiaľ sa nový vodca vyjadruje optimisticky: AUDIO: „Určite nájdeme spoločnú reč v záujme normalizácie našich vzťahov a začatia novej éry v týchto vzťahoch“. Problémy komplikovaných vzťahov s Ruskom poznal dobre aj predchádzajúci prezident, Eduard Ševardnadze, ktorý sa celé roky správal k Moskve priateľsky, ale zo všetkých síl sa snažil udržať si bezpečný odstup. Ako posledný šéf sovietskej diplomacie na to mal dobré predpoklady. Rusko má ale v Gruzínsku svoje záujmy už preto, že susedí s výbušným Čečenskom. Samotné Gruzínsko je pritom nestabilné a zápasí proti separatistom v Abcházsku, Južnom Osecku či Adžáriji. Nestabilitu využíva Moskva. Ako tvrdí vplyvný ruský pozorovateľ Andrej Piontkovskij, jej diplomacia a praktická politika sa rozchádzajú: AUDIO: „Ruský prezident vydáva politicky korektné vyhlásenia, že podporuje integritu Gruzínska. Bolo by prekvapujúce, keby to nerobil, kvôli Čečensku. Ale praktické kroky, od vydávania pasov v Abcházsku až po poznámky politikov v Moskve, dávajú de facto prednosť rozpadu Gruzínska“. V samotnej Moskve počuť rôzne hlasy. Na jednej strane také, ktoré žiadajú tvrdší postup voči krajinám vo sfére ruských záujmov. Na druhej strane napríklad bývalý podpredseda vlády a minister financií Anatolij Čubajs tvrdí, že z Ruska sa musí stať „liberálne impérium“, presadzujúce svoje záujmy hospodársky. Čubajs vie, o čom hovorí: ako šéf energetického gigantu vie, že Gruzínsko je celkom závislé od ruskej elektriny. Ruský analytik Michail Alexandrov konštatuje, že ruskú zahraničnú politiku určuje predovšetkým prezident Putin. Zástancov tvrdej línie ale netreba podceňovať: AUDIO: „Vláda má politiku robenia ústupkov. Ale v parlamente sú sily, žiadajúce tvrdší postup. Iba nemajú zatiaľ vplyv na rozhodnutia“. Ako dodáva, Moskva bude zrejme žiadať zachovanie ruských vojenských základní v Gruzínsku. A výmenou za prísľub neutrality bude chcieť, aby sa Gruzínsko vzdalo ambícií na členstvo v NATO. Prezident Saakašvili bude teda nepochybne čeliť značnému tlaku nielen doma, ale aj v zahraničnej politike. Utešovať sa môže azda tým, že ekonomické páky sú stále lepšie, ako vojenský zásah.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...