Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. máj 2008       8. január 2004 Útokov na koaličné sily v Iraku citeľne ubudlo Gabriel Sedlák Pri mínometnom útoku irackých povstalcov proti vojenskej základni neďaleko Bagdadu včera zahynul jeden americký vojak a 34 ďalších bolo zranených. Pri čítaní tejto správy takmer každému, kto aspoň trocha sleduje udalosti v postsaddámovskom Iraku, napadne, že podobných informácií v poslednom období citeľne ubudlo. „Je čas na zmierenie,“ vyhlásil americký civilný správca Iraku Paul Bremer, keď oznamoval pripravované prepustenie piatich stovák irackých väzňov. Zo strany Američanov má ísť o gesto smerujúce k zmiereniu a má dať novú šancu väzneným Iračanom, ktorí nepredstavujú vážnejšie nebezpečenstvo. Amnestia sa netýka tých, ktorí majú doslova na rukách krv príslušníkov koaličných síl či civilistov. Prepusteniu časti irackých väzňov predchádzalo minulý mesiac zatknutie od vlaňajšej jari sa skrývajúceho bývalého irackého lídra Saddáma Husajna. Išlo o najväčší úspech koaličných síl v Iraku od odstránenia jeho režimu v apríli minulého roka. A hoci sa vtedy predstavitelia koalície zdráhali označiť zadržanie bývalého diktátora ako zlomový okamih, ktorý by mohol zlomiť odpor irackých povstalcov a eliminovať ho, uplynulé týždne predstavujú určitú nádej. Príkladom je problematická provincia al-Anbar na západe Iraku, kde Američania zvádzali na jeseň ťažké boje s povstalcami v mestách ako Falludža a Ramadi. Veliteľ tam rozmiestnených amerických síl, generálmajor Charles Swannack, v utorok vyhlásil. Audio: „Sme na dobrej ceste k úspechu, keďže útoky proti amerických silám klesli za minulý mesiac takmer o 60 percent.“ Počet útokov proti Američanom klesol v provincii pod dva denne. Do konca októbra ich bolo talmer dvadsať. Generálmajor Swannack vysvetlil, čo všetko predstavitelia koalície robia pre to, aby znížili riziko ďalších ozbrojených útokov. Audio: „Aktívne prenasledujeme a zabíjame alebo zatýkame jednotlivé zložky bývalého režimu, extrémistov, zahraničných bojovníkov a zločincov. Po druhé vytvárame pracovné príležitosti pre mužov vo veku, ktorý im umožňuje zapájať sa do vojenských akcií. A po tretie likvidujeme zvyšky veľkého množstva zbraní a munície vojenskej mašinérie bývalého režimu a robíme ich nedostupnými pre nepriateľa.“ Ani takmer rok po začiatku vojny proti režimu Saddáma Husajna neutícha diskusia o dôvodoch, ktoré k nej viedli. Americká Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier včera vydala správu, podľa ktorej americká vláda systematicky skresľovala hrozbu irackých zbraní hromadného ničenia, ktorou bol vojenský zásah ospravedlňovaný. Správa uvádza, že nešlo o bezprostrednú hrozbu pre Spojené štáty či Blízky východ. Výkon americkej administratívy v čase irackej krízy oznámkujú americkí voliči vo voľbách. Pre svet je dnes dôležité to, že v Bagdade dnes už nevládne človek, ktorý zbrane hromadného ničenia v minulosti použil, dokonca proti vlastnému obyvateľstvu, a nepochybne by neváhal, ak sa mal raz mal zachovať rovnako. Avšak vďaka toľko spochybňovanému útoku proti Iraku sa tak už nestane.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...