Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 9. máj 2008       13. január 2004 Šiíti v Iraku chcú voľby ešte predtým, ako na ne bude zrelá situácia Daniel Raus Mnohé postkomunistické krajiny sa stali po páde železnej opony dôkazom, že aj demokratické mechanizmy sa dajú dobre manipulovať. Vodcovia typu Lukašenka či Miloševič sa nimi dokonca obhajovali pri porušovaní ľudských práv, keď na kritiku odpovedali tvrdením: boli sme predsa zvolení. Čosi podobné by chceli dosiahnuť šiítske skupiny v Iraku. Najvyšší duchovný predstaviteľ irackých šiítov ajatoláh Ali al-Sistání žiada rýchle vypísanie volieb, v opačnom prípade prorokuje nepokoje. Na tom by nebolo nič zlé, keby za tým nebola snaha podkopať plány na politickú obnovu krajiny. Tieto plány totiž rátajú najskôr s vytvorením regionálnych správnych orgánov, ktoré majú zorganizovať voľby v budúcom roku. Inými slovami, hlasovať sa má na konci prechodného obdobia, nie na jeho začiatku. Okrem toho Irak ešte nemá ústavu, podľa ktorej by sa celá záležitosť riadila. Scenár je teda v základných rysoch podobný, ako v Afganistane. Odsúhlasila ho iracká vládna rada, medzinárodná správa aj OSN. Šiítskemu duchovnému sa to ale nepáči. Dobre vie, že šiíti by teraz získali najviac hlasov, a tým pádom by určovali ďalší vývoj, vrátane formulovania ústavy. Šéf civilnej správy, Američan Paul Bremer, sa chce pridržať dohodnutého postupu, k celej záležitosti sa ale príliš nevyjadruje s tým, že o nej rokujú Iračania s Iračanmi: AUDIO: „Myslím si, že najlepšie bude, keď nechám tieto diskusie na vládnej rade a ajatoláhovi“. Politológ Jahjá Said, žijúci v Londýne, vysvetľuje dôvody, ktoré viedli ajatoláha k jeho žiadosti: AUDIO: „Myslia si, že majú výhodu pred inými skupinami“. Jahjá Said poukazuje na to, že konaniu volieb by malo predchádzať zvýšenie stability v krajine, sloboda médií, vytvorenie fungujúcich politických strán a tiež seriózna debata. Šiíti pritom dobre vedia, že sú na voľby najlepšie pripravení. AUDIO: „Všetky skupiny v strede krajiny, na severe a severozápade sú menej pripravené na volebnú kampaň“. Celá diskusia pritom prebieha v atmosfére rastúceho napätia práve v šiítskych oblastiach. Došlo k incidentu, pri ktorom irackí policajti a britské mierové sily zasahovali proti ozbrojenému teroristovi, ktorý infiltroval pokojných demonštrantov. Výsledkom bolo 6 obetí. Paul Carnish z londýnskej Kings College upozorňuje na nebezpečenstvo násilia: AUDIO: „Šiítski militanti boli nejaký čas driemajúcim problémom, teraz to vyzerá, že sa stávajú problémom urgentným“. Dodajme, že šiíti sú podporovaní zo susedného Iránu a tvoria najväčšiu etnickú skupinu. Majú teda výhodu oproti Kurdom, kresťanom či sunitom, ktorých uprednostňoval Saddám Husajn. Dôležité ale je, aby v budúcom Iraku žiadna skupina neovládala ostatné. Inakšie by to bola iba výmena stráží v rovnakom systéme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...