Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 12. máj 2008       20. január 2004 Irackí suniti sa obávajú straty postavenia Daniel Raus Už od formálneho ukončenia vojny v Iraku (teda od mája minulého roku) je zrejmé, že táto krajina predstavuje pre spojencov horúcu pôdu. Nejde pritom iba o teroristické útoky na vojakov či pracovníkov OSN. Vážnym problémom je rivalita medzi troma hlavnými etnickými skupinami. Tvoria ich Kurdi na severe, šiíti na juhu a suniti v strede Iraku. V minulosti aj v súčasnosti sa ozývajú obavy, že krajina by sa mohla rozpadnúť, alebo že by niektoré komunity mohli opäť skončiť v područí iných. Ako podčiarkuje Daniel Raus, pre budúcu stabilitu Iraku je podstatná spravodlivá ústava. Ak v kresťanskom svete existuje delenie na západnú cirkev a východné pravoslávie, islamský svet má čosi podobné: šiítov a sunitov. Zjednodušene povedané, ide o dva výklady Koránu a dve rôzne tradície. Medzi oboma skupinami existuje značná rivalita a mocenský zápas. Jednou z krajín, kde sa to prejavuje je okupovaný Irak. Saddám Husajn patril k menšine privilegovaných sunitov a tvrdo potláčal šiítov, tvoriacich 60-percentnú väčšinu. Suniti boli však privilegovaní v celých dejinách moderného Iraku, od jeho založenia Britmi na počiatku minulého storočia. Teraz sa vážne obávajú straty svojho postavenia, a možno aj toho, že šiíti na juhu alebo Kurdi na severe využijú situáciu, aby ich práva potlačili. Zástupca riaditeľa irackého vysielania Slobodnej Európy Kamran Al-Karadaghi ale dodáva, že podobné obavy nemajú iba suniti: AUDIO: „Suniti sa obávajú o svoju budúcnosť, o prežitie ako komunita. Rovnaké obavy majú všetky komunity v Iraku, boja sa, že ich záujmy prevalcujú tí druhí“. Suniti sa každopádne pokúšajú využiť tri výhody: Po prvé, tradične tvoria elitu krajiny. Po druhé, žijú v najdôležitejšej časti – okolo Bagdadu. A po tretie: sú jednotní, na rozdiel od šiítov alebo Kurdov. To potvrdzuje Šejk Ajád Al-Izzi, predstaviteľ Irackej islamskej strany, zastúpenej vo vládnej rade: AUDIO: „V realite sa ukazuje, že šiíti nemajú jednotné vedenie. Preto majú toľko politických zoskupení a náboženských predstaviteľov. Povedal by som, že suniti sú podstatne viac jednotní“. Nezávisle od irackej vládnej rady, kde sú všetky etnické skupiny, vytvorili suniti vlastnú štátnu radu. Tam sa pokúsili zapojiť všetky politické skupiny. Napriek tomu, že ich práva v súčasnosti chránia paradoxne spojenecké okupačné sily, sú mimoriadne kritickí voči Amerike. Jedným z dôvodov je zrejme preverovanie členov strany Baas, akési lustrácie. Práve pomocou tejto strany totiž terorizoval Saddám Husajn obyvateľstvo, pričom jej vedenie mali v rukách samozrejme suniti. Základný boj sa ale vedie o načasovanie volieb a ústavy. Väčšinoví šiíti chcú najskôr voľby a až na základe ich výsledkov formulovanie ústavy. To by bolo zlé pre sunitov, takže dôležité je najskôr prijať ústavu, ktorá zaručí práva všetkých komunít, a až potom usporiadať voľby. Presne tento postup presadzujú aj Američania a ich spojenci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...