Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 10. máj 2008       23. január 2004 Iránski poslanci držia hladovku za slobodné voľby Gabriel Sedlák Po niekoľkých mesiacoch diskusií o medzinárodnej kontrole jadrového programu Iránu sa o tomto východnom susedovi Iraku začalo opäť častejšie hovoriť v súvislosti s jeho tzv. deficitom demokracie. O mesiac sa majú Iráne, ovládanom islamskými fundamentalistami, uskutočniť parlamentné voľby. A tie, ako počujete v príspevku Gabriela Sedláka, sa stali predmetom posledných sporov a nepokojov. Viac ako 80 iránskych poslancov drží už takmer dva týždne v priestoroch parlamentu hladovku. Aké sú ich požiadavky? Slobodné a spravodlivé voľby. Poviete si: slobodné voľby v Iráne, ktorý je známy svojím fundamentalistickým režimom? A ako je vôbec možné, že konzervatívnym silám v krajine prekĺzli v minulosti pomedzi prsty do parlamentu z ich pohľadu živly, ktoré si dovolia žiadať v tamojších končinách čosi tak neslýchaného ako slobodné voľby, do priebehu ktorých by nemohli zasiahnuť oni, reprezentovaní tzv. Radou strážcov? Posledné roky sú v Iráne charakterizované úpornou snahou tzv. reformistov o postupnú liberalizáciu spoločnosti. Dôkazom toho, že sa to čiastočne darí, je práve prítomnosť reformistov v parlamente i ich spojenec Muhammad Chatámí, ktorý je už druhé volebné obdobie prezidetom Iránu. Problémem tejto krajiny je však v tom, že kľúčové mocenské nástroje držia vo svojich rukách naďalej nevolené konzervatívne sily. Rada strážcov ako jeden z týchto nástrojov vyškrtla nedávno z volebných listín 3600 z viac ako osemtisíc kandidátov pre voľby, ktoré sa majú uskutočniť 20. februára. Medzi vylúčenými bola aj osemdesiatka súčasných poslancov. Duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí neskôr síce nariadil Rade strážcov, aby svoje rozhodnutie prehodnotila a čiastočne sa tak aj stalo, dôvody pre protesty však úplne nepominuli. Niekoľko ministrov proti diskvalifikácii kandidátov v utorok dokonca údajne podalo demisiu. To však oficiálne nebolo potvrdené. Samotný prezident Chatámí sa počas svojej návštevy vo Švajčiarsku snažil celý problém s voľbami zľahčovať. AUDIO: „Ja a moji priatelia sme si stanovili cieľ a tým sú slobodné a súťaživé voľby. A chod udalostí je taký, že máme nádej, s požehnaním Boha, že takéto voľby sa v Iráne s veľkým nadšením uskutočnia.“ V Hamedáne na západne Iránu však medzitým došlo aj k násilnostiam, keď stúpencov reformistov napadla skupina asi dvesto osôb, reprezentujúcich radikálnu skupinu konzervatívcov. Protestujúci poslanci trvajú na tom, že neustúpia dovtedy, kým Rada strážcov nezruší postihnutým zákaz kandidovať. Šéf spoločnosti na obranu slobody tlače Abbás Safayifar pre iránske vysielanie Slobodnej Európy povedal. AUDIO: „Cieľom všetkých týchto akcií je vyhnúť sa napätiu a konfliktu. Títo ľudia presadzujú prejavy občianskej neposlušnosti a protesty v rámci zákona, spôsobom, ktorého výsledkom nebude vysoká cena, ktorú by musela zaplatiť väčšina obyvateľstva.“ Podľa agentúry DPA schválila Rada strážcov k včerajšiemu večeru kandidatúru 350 osôb, ktorým pôvodne nemal byť umožnený vstup do volieb. Hovorca Rady strážcov povedal, že do februárových volieb budú prehodnotené i ďalšie zákazy kandidovať. Na Západe a zrejme ani v Iráne si však nikto nerobí nádej, že by nadchádzajúce voľby mohli byť skutočne úplne slobodné. A hlavne: aj prípadný ústupok poslancom, držiacim hladovku, ešte neznamená, že o veciach verejných budú v Iráne po voľbách rozhodovať slobodne zvolení zástupcovia ľudu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...