Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. august 2001 56 rokov od Hirošimy a Nagasaki Miroslav Neoveský Zatiaľ čo v Európe bola druhá svetová vojna už dva mesiace minulosťou, aj keď veľmi čerstvou, v Tichomorí ešte stále zúrili neúprosné boje. Viaceré tichomorské ostrovy, ale napríklad aj Filipíny boli začiatkom augusta 1945 pevne v rukách Japoncov. Od bitky o ostrov Midway v júni 1942, ktorý zastavil japonskú expanziu na Východ a v podstate zvrátil dovtedajší priebeh vojenských operácií v Tichomorí, sa o každý ďalší ostrov bojovalo nevýslovne tvrdo, často v boji muža proti mužovi a pri veľkých stratách na oboch stranách. Osobitne po dobytí ostrova Guadalcanal, o ktorý zvádzali Američania boje od augusta 1942 až do marca 1943, o ostrov Ivo Jima vo februári a marci 1945, o japonskú Okinawu, ktorú vojská Spojených štátov dobyli v apríli 1945 bolo americkému veleniu jasné, že pri neobyčajnej húževnatosti japonských vojakov, ktorých filozofia boja bola, nevzdať sa za žiadnych okolností, bude vojna trvať ešte dlho a vyžiada si na oboch stranách nesmierne obete. Za tejto situácie dokončili jadroví fyzici vo výskumnom stredisku Los Alamos v Novom Mexiku práce na prvej atómovej bombe. Keď si po pokusnom výbuchu v Alamogordo uvedomili ničivú silu „ich dieťaťa“, tak sa osobným listom obrátili na prezidenta Trumana so žiadosťou a výzvou, aby použitie bomby nikdy nenariadil. Sotva si možno predstaviť situáciu a rozpoloženie, v ktorom sa prezident Spojených štátov ocitol. Na jednej strane velenie ozbrojených síl na neho naliehalo, aby v záujme skorého ukončenia vojny novú zbraň použil, na druhej strane tí, ktorí na jej výskume, vývoji a výrobe po roky horúčkovito pracovali, na neho naliehali, aby jej použitie nikdy nedopustil. Tí prví argumentovali stotisícovými obeťami pri ďalšom pokračovaní vojny, nielen na americkej, ale aj na japonskej strane, tí druhú taktiež argumentovali obeťami, ktoré si použitie termonukleárnej zbrane vyžiada. Napokon prezident Harry Truman rozkaz vydal a lietajúca pevnosť „Enola Bay“ odštartovala k letu nad Japonsko. V deň 6-teho augusta 1945, krátko po ôsmej hodine rannej sa na padáku začala približovať k zemskému povrchu v meste Hirošima dovtedy nepoznaná hrôza, aby sa vzápätí rozpútalo peklo. Ničivému výbuchu, tepelnej a tlakovej vlne padlo priamo za obeť do 80.000 ľudí a o tri dne neskôr, sa to isté opakovalo v Nagasaki, kde zahynulo pri výbuchu ďalších 40.000 ľudí. Napriek týmto stratám japonské velenie váhalo ešte ďalších šesť dní s kapituláciou, s ktorou súhlasilo 15. augusta 1945 a oficiálne podpísalo 2. septembra 1945. Druhá svetová vojna sa skončila až teraz. V Hirošime sa dnes v Parku mieru zišlo na spomienkovom akte do 50.000 ľudí, presne o 8-mej hodine 15-tej minúte sa mestom rozozvučal pamätný zvon a vzápätí zvony po celom Japonsku. Ľudia skláňali hlavy, aby si minútou ticha uctili obete, ktorých počet sa počas uplynulých desaťročí neustále zvyšoval. Iba v minulom roku zomrelo na následky radiácie 4.757 ľudí, čím počet obetí prvého atómového bombardovania dosiahol 221.893. Na spomienkovom akte v Hirošime primátor mesta Tadatoši Akiba opäť vyzval na vytvorenie sveta bez nukleárnych zbraní. Okrem iného povedal: „Hoci sa kalendár zmenil zo storočia vojen, tak storočie mieru a ľudskosti nedosiahneme automaticky. Vedúci predstavitelia sveta musia pokorne akceptovať túto realitu a pevne sa odhodlať k zákazu a zničeniu všetkých nukleárnych zbraní. Musia nájsť dostatok odvahy riešiť spory mierovou cestou a nastoliť vo vzájomných vzťahoch ľudskosť. Japonský premiér Juničiro Koizumi účastníkom povedal, že Japonsko neustane v úsilí o elimináciu nukleárnych zbraní a nastolenie mieru. Dodal, že japonská vláda bude aj naďalej naliehať na všetky vlády sveta, aby ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových pokusov tak, aby táto mohla nadobudnúť platnosť. S týmito úmyslami a zámermi možno len hlboko súhlasiť a ich podporiť. Výbuchom v Hirošime totiž vkročil svet do éry atómových zbraní, ktorá sa žiaľ ešte stále neskončila. Popri dvoch najväčších nukleárnych mocnostiach, ktoré začali redukovať svoje atómové arzenály, aj keď nie dosť rýchlo a v dostatočnom rozsahu, získali technológiu a už aj vyskúšali atómové zbrane aj ďalšie štáty. Čo je však ešte nebezpečnejšie, existujú aj nevypočítateľné režimy, usilujúce sa o získanie zbraní hromadného ničenia. Aj preto je dôležité, aby sa vlády, hoci politicky odlišných postojov a názorov, spojili aj v záujme toho, aby sa hrôzy 6.augusta 1945 už nikdy neopakovali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...