[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



11. september 2001

Litovský prezident loboval vo Washingtone za vstup svojej krajiny do NATO

Gabriel Sedlák

Pobaltské štáty patria popri Slovensku a Slovinsku medzi najhorúcejších kandidátov na členstvo v Severoatlantickej aliancii. Hlava jednej z týchto troch krajín, litovský prezident Valdas Adamkus, je v týchto dňoch v Spojených štátoch, kde lobuje za prijatie Litvy do aliancie.

Už iba zhruba rok nás delí od summitu NATO, ktorý sa má uskutočniť v Prahe. Počas neho by mali byť prizvaní na vstup do aliancie ďalší z kandidátov, ktorými sú krajiny bývalého sovietskeho bloku. Toho, čo pred viac ako dvoma rokmi zažili v Prahe, Budapešti a vo Varšave, majú teraz hádam najväčšie šance sa dočkať v metropolách Slovenska, Slovinska a trojice pobaltských štátov.

O tom, že Vilnius, Tallin a Riga patria naozaj medzi najhorúcejších kandidátov na členstvo v aliancii, svedčí aj nedávna návšteva vplyvného amerického senátora Johna McCaina v tomto regióne. McCain sa jednoznačne vyslovil za prijatie pobaltských štátov do NATO.

Litovský prezident Valdas Adamkus sa rozhodol kuť železo za horúca. V týchto dňoch je Adamkus na návšteve Spojených štátov, kde sa snaží rozptýliť pochybnosti tamojších odporcov ďalšieho rozšírenia aliancie smerom na východ. Jedni argumentujú tým, že obyvatelia Pobaltia sú iní ako občania členských štátov, tí ďalší zasa varujú pred dráždením Moskvy, ktorá takýto krok dôrazne odmieta.

Počas svojej návštevy Strediska strategických a medzinárodných štúdií Adamkus zdôraznil, že jeho spoluobčania zdieľajú rovnaké hodnoty ako Američania či Západoeurópania. Okrem toho uviedol.

AUDIO: „Ak dnes navštívite Litvu, uvidíte prozápadne orientovanú krajinu, otvorenú a tolerantnú, snažiacu sa dobehnúť všetko, o čo prišla počas minulého režimu. Uvidíte jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík v severnej Európe, ktorá je výrazne orientovaná na členské krajiny aliancie. Nájdete tam mladých ľudí, ktorí dychtivo vnímajú Západ ako svoj vzor.“

Litovský prezident Adamkus ďalej podotkol, že pobalstké štáty nemajú v žiadnom prípade záujem znepriateliť si vstupom do NATO Rusko. O tom, že svoje prípadné začlenenie do aliancie vnímajú politici v Litve, Lotyšsku a Estónsku úplne opačne, svedčia ďalšie slová Valdasa Adamkusa, vyslovené včera vo Washingtone.

AUDIO: „Čím väčší pokrok zaznamenáme pri dosahovaní našich cieľov v integrácii do euroatlantického spoločenstva, tým väčšiu zodpovednosť musíme vidieť smerom na východ a rozvíjať proces, ktorý nás spája s krajinami regiónu.“

Dôkazom toho, že východní susedia pobaltských štátov si takúto zodpovednosť zo strany Západu – či už najbližšieho, alebo vzdialenejšieho – vyžadujú, sú napríklad nedeľné prezidentské voľby v Bielorusku. Vari ešte horšou správou pre svet ako je predĺženie života nedemokratického režimu Aleksandra Lukašenku je blahoprajný telegram šéfa Kremľa Vladimíra Putina, adresovaný tomuto poslednému diktátorovi Európy.

A litovský prezident na americkej pôde napokon odmietol aj pochybnosti o akcieschopnosti NATO, ak bude súčasťou aliancie príliš veľa štátov.

AUDIO: „Pokiaľ majú veľmi jasnú víziu o tom, čo chcú uskutočniť, ak sa NATO považuje za vnútorný bezpečnostný systém všetkých európskych krajín, podľa mňa nie je rozdiel medzi tým, či tam bude 30 alebo desať krajín.“

Pripomeňme na záver, že NATO jeho odporcovia označujú za relikt studenej vojny. Dnešný bezprecedentný útok na americké ciele je však naopak dôkazom toho, že spojenectvo demokracií v NATO je nevyhnutnou obranou nielen hodnôt, ktoré vyznávajú ich občania, ale dokonca aj ich holých životov.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print