|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
17. september 2001
|
Podpora a pomoc Spojeným štátom v boji proti zlu
|
Miroslav Neoveský
|
Dnes uplynulo iba 6 dní od hroznej tragédie. V New Yorku záchranné čaty, polícia a požiarnici ešte stále horúčkovito pracujú na uvoľnení vchodov do podzemných podlaží Svetového obchodného centra, kde dúfajú, že nájdu aspoň značnú časť z tých takmer päť tisíc nezvestných nažive. Ale pri pohľade na stránky novín a na vyhlásenia jednotlivých politikov, aj takzvaných spojencov, tak s poľutovaním možno konštatovať prvé trhliny, prvé „áno, ale..“. Zmenil sa vari charakter tých zbabelcov a zákerníkov, ktorí použili civilné dopravné lietadlá s civilnými cestujúcimi ako „riadené strely“, ako živé bomby? Hovorí Miroslav Neoveský.
Aj keď boli vyhlásenia politikov, vlád a prezidentov v našej časti sveta pozitívne a v súlade s deklarovanou zahraničnou politikou a politikou integrácie do euroatlantických štruktúr, tak sa pri počúvaní názorov mnohých či už v elektronických médiách, v novinách, ale aj v rozhovoroch nemožno nespýtať: sú tieto vyhlásenia politikov, vlád a prezidentov v súlade s prevládajúcou verejnou mienkou? Alebo : reprezentujú názory aspoň väčšiny občanov? Neodvažujem sa na tieto otázky odpovedať. Na čo by som sa však pokúsil odpovedať sú názory, ktoré sa ozvali a ktoré zhruba zneli : „Dobre im tak, koledovali si o to svojou politikou“. Alebo dokonca: „Oni si to možno urobili sami, aby urýchlili presadenie protiraketovej obrany.“
Na základe čoho takéto zvrátenosti mohli vôbec vzniknúť? U istej časti ľudí zrejme ešte stále pôsobí 40 ročné hlásanie o „americkom imperializme, nepriateľovi ľudstva“. Buď stratili pamäť celkom, alebo sa ani len nenamáhajú informovať sa a potom si urobiť úsudok. Po druhej svetovej vojne aj deti na Slovensku, dostávali v školách desiate a mlieko od UNRY, balíčky s nápisom UNRA dostávali všetky rodiny. Pre väčšinu to bolo prvé stretnutie s „peanut butter“ teda maslom z búrskych orieškov a s bravčovým mäsom s jabĺčkami. UNRA balíčky boli financované väčšinou daňovými poplatníkmi Spojených štátov. Vojnou znivočeným krajinám Európy bol ponúknutý „Marshallov plán obnovy“. Miliardy dolárov pomohli vyzdvihnúť z trosiek štáty západnej Európy, ale aj bývalých nepriateľov, Nemecka a Japonska. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa človek často čudoval, kto bol porazeným a kto víťazom v druhej svetovej vojne.
Východnej a strednej Európe účasť na Marshallovom pláne bola Sovietmi znemožnená. Tí, ktorým „americký imperializmus“ ešte stále máta hlavami, by sa mali pozrieť na sumy, ktoré z amerického rozpočtu každoročne plynú na pomoc zahraničiu. V mnohých prípadoch, ktoré ani netreba uvádzať menovite, však miliardy a miliardy dolárov miznú, ako v bezodnom sude. Pri veľkých katastrofách, zemetraseniach, výbuchoch sopiek a podobne, sú to medzi prvými práve Američania, ktorí prichádzajú na pomoc iným. Konflikt v Bosne a Hercegovine si chceli vyriešiť Európania sami. Keď im to nešlo obrátili sa na Washington. Keď v Kosove začal režim kynožiť a vyháňať svojich vlastných občanov, boli to Spojené štáty, ktoré na čele koalície zasiahli. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak som nevidel nikoho prísť na pomoc Američanom, keď v deväťdesiatom druhom hurikán Andrews zdevastoval časť Floridy. Keď 8.decembra 1988 postihlo ešte sovietske Arménsko katastrofálne zemetrasenie boli medzi prvými americké zásielky pomoci a podobne aj pri zemetrasení 7. augusta 1999 v západnom Turecku.
Nikomu nemožno upierať právo ani na antiamerické názory. Aj Američania sa dopustili a dopúšťajú mnohých chýb. Čo však vari možno očakávať, aspoň od priemerne vzdelaných ľudí je, aby sa pri vyslovovaní úsudku aspoň pokúsili byť spravodliví, féroví a pred jeho vyslovením sa aspoň informovali. Prístup k informáciám nemá nikto zakázaný.
–-
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|